Slobodomurári v Československu, Dubček, Biľak v roku 1968. V krajinách reálneho socializmu Varšavskej zmluvy, komunistický, oligarchický a ultrakonzervatívny slobodomurár Brežnev so svojou klikou technokratických súdruhov sovietskeho politbyra všade nastolil tie najkrutejšie represie voči študentom a ľudu. Nepokoje, ktoré si vyžiadali viac slobody, reformy a pluralitu rozhodovania. Slobodomurári a komunisti.
Vynikajú najmä poľské a československé prípady.
Slobodomurári Dubček, Biľak, Husák v ČSSR, rok 1968
V Poľsku bola vzbura z 8. marca 1968 tvrdo potlačená zatýkaním a zatvorením vysokých škôl. Nehovoriac o protižidovskej propagandistickej kampani, rafinovane realizovanej s cieľom odvrátiť pozornosť obyvateľstva od policajného zásahu a ktorej cieľom je okrem iného demonštrovať údajnú židovsko-kapitalistickú-západnú maticu proti totalitných povstaní. Táto kampaň bola tragicky vyriešená nútenou emigráciou tisícov ľudí semitského pôvodu.
V ČSSR sa formovala slávna Pražská jar, ktorá bola inaugurovaná nástupom slobodomurára Alexandra Dubčeka (1921-1992), bývalého tajomníka Komunistickej strany Slovenska od roku 1963, ktorý v kozmopolitných kruhoch Ur-Lodge «Golden Eurázia (s ktorou bol spojený v roku 1962) vypracovala projekt socializmu s ľudskou tvárou.
Slobodomurár Dubček, zvolený 5. januára 1968 za prvého tajomníka Komunistickej strany Československa (ktorá spovedala slovenských, českých a moravských komunistov), inšpirovaný reformnými a anti byrokratickými myšlienkami ekonóma Otu Šiku (1919-2004, aj slobodomurár zasvätený do „zlatej Eurázie“, politicky aktívny popri Dubčekovi, podporovaný politikmi typu Ludvíka Svobodu (1895-1979), Oldrichom Čermýmm (1921-1994), Josef Smrkovský (1911-1974), Jiri Hájek (1913-1993) a ďalší, ako aj intelektuáli ako Milan Kundera (nar. 1929), Pavel Kohout (nar. 1928), Ján Patočka (1907-1977), Václav Havel (1936- 2011).
Všetci pridružení k tej istej Ur-Lodge Dubčeka a Šika, iniciovali nový kurz, ktorý mal za cieľ transformovať Československo politicky, ekonomicky, sociálne a kultúrne v demokratickej a libertariánskej perspektíve.
Títo reformátori, slobodomurársky spojení, prostredníctvom lóže „Zlatej Eurázie“ (neutrálna a ekumenická schránka slobodomurárov rôznych ideologických tendencií), aj s progresívnymi Ur-Lodgemi obzvlášť pozornými k územiam východnej Európy, ako je „Thomas Paine“ «Montesquieu» a «Ghedullah» mal nadšenú podporu veľkej časti českého, moravského a slovenského obyvateľstva.
Netešili sa však priazni piatych kolón konzervatívneho a oligarchického Ur-Lodge „Joseph de Maistre“ v KSČ: mužov ako Alois Indra, Drahomn Kolder, Vasiľ Biľak a ďalší. V zhode s nimi sovietski spolubratia koordinovaní Brežnevom ručne ukončili iskrivé, no pominuteľné obdobie reforiem Pražskej jari.
20. – 21. augusta 1968 státisíce ruských vojakov vtrhli do Československa, aby násilne zatkli reformnú vlnu politicko-intelektuálnych cencúl (progresívnej slobodomurárskej inšpirácie) vedenú Dubčekom. Dôsledkom tejto invázie bola v priebehu rokov nútená alebo dobrovoľná emigrácia viac ako 300 000 českých, moravských a slovenských disidentov, ktorí vsadili na Pražskú jar.
Na vedenie nového represívneho a normalizovaného Československa v jeho nútenom návrate k dusnejšej marxisticko-leninskej ortodoxii bol vybraný komunistický politik, ktorý sa nejednoznačne pohyboval medzi reformistami a konzervatívcami: Gustáv Husák (1913-1991).
Postupne mal takmer absolútnu moc a postupom času nazbieral posty generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa a prezidenta republiky.
Samozrejme až do roku 1968 nevedel o slobodomurárskych záležitostiach. V apríli 1969 bol Husák zasvätený aj do Ur-Lodge «Joseph de Maistre», čím sa posilnil jeho zväzok s rôznymi konzervatívnymi sovietskymi bratmi Suslovom, Šelepinom, Andropovom, Čerňenkom.
Práve vládnuci Jurij Vladimirovič Andropov ako generálny tajomník Komunistickej strany v roku 1983 (rok po smrti Brežneva) získal pre československého komunistu a reakčného slobodomurára Gustáva Husáka vytúžené čestné uznanie „hrdina Sovietskeho zväzu“. 9. januára 1983 bol vyznamenaný najvyšším sovietskym vyznamenaním Hrdina Sovietskeho zväzu.
Súdruh Husák, povolaním slobodomurár 🙂
Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.