Slovnaft MOL, ktorý zarába na strategických zásobách ropy Slovenska.
Slovenské paradoxy neslovenskej rafinérie.

Aktuálna kríza okolo ropovodu Družba v roku 2026 opäť otvorila starú otázku: prečo jediná rafinéria na Slovensku patrí cudzej firme a štát jej v núdzi požičiava svoje vlastné strategické rezervy? Poškodenie ukrajinskej časti ropovodu koncom januára 2026 spôsobilo, že dodávky ruskej ropy do Bratislavy sa úplne zastavili. Vláda SR reagovala rýchlo – 18. februára 2026 vyhlásila stav ropnej núdze a rozhodla uvoľniť zo štátnych núdzových zásob až 250 000 ton ropy pre Slovnaft. Neskôr pribudli ďalšie dávky, napríklad 12 000 ton začiatkom marca.

Slovnaft (100 % vlastnený maďarským MOL Group) túto ropu spracováva, vyrába benzín a naftu a predáva ju výlučne na domácom trhu (export zastavil). Firma na tom udržiava prevádzku a zisky, zatiaľ čo štátne rezervy klesajú. A tu začína klasický slovenský paradox.

Stratégické zásoby patria výlučne štátu – nie MOL-u

Strategické (núdzové) zásoby ropy sú 100 % majetkom Slovenskej republiky. Spravuje ich Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) – štátna inštitúcia pod ministerstvom hospodárstva. Tieto rezervy musia podľa pravidiel EÚ pokryť minimálne 90 dní čistej spotreby krajiny a slúžia výhradne na krízové situácie, ako je táto.

Naopak, zásoby ropy Slovnaftu sú súkromné. Firma si ich nakupuje sama, skladuje vo vlastných tankoch v bratislavskej rafinérii a používa na bežnú prevádzku. Pred krízou Slovnaft najprv vyčerpal svoje vlastné zásoby a až potom požiadal štát o pomoc.

Zdroje získavania ropy: úplne odlišné svety

Tu je kľúčový rozdiel, ktorý mnohí prehliadajú:

Štátne strategické zásoby – nakupuje ich priamo štát cez verejné tendre a dlhodobé kontrakty. Cieľom je diverzifikácia: historicky aj ruská ropa, ale aj dodávky z Blízkeho východu, Severného mora, USA či iných zdrojov. Skladujú sa v špeciálnych štátnych tankoch (napr. v Šali alebo cez Transpetrol).
Zásoby Slovnaftu – firma si kupuje ropu sama podľa cien a kontraktov. Dlhé roky dominovala lacná ruská ropa REBCO cez Družbu (80–85 % spracovanej ropy). Po výpadku nútene prechádza na drahšie alternatívy: ropovod Adria z Chorvátska, tankery do prístavu Omisalj a neruskú ropu (Saudská Arábia, Nórsko, USA…).

V kríze sa teda štátne (diverzifikované) zásoby dočasne požičiavajú súkromnej firme, aby mohla rafinovať a dodávať palivá pre slovenských vodičov.

Ako funguje pôžička v praxi?

Nie je to dar ani predaj. Ide o dočasnú pôžičku s jasnými podmienkami:

Slovnaft dostal najprv schválených 250 000 ton (na približne mesiac minimálnej prevádzky).
Postupne sa uvoľňujú menšie dávky (príklad: 12 000 ton v marci 2026 na stabilizáciu).
Firma sa zaviazala vrátiť ropu (alebo ekvivalent v ropných produktoch) najneskôr do septembra 2026.
Slovnaft rafinuje túto ropu výhradne pre slovenský trh – export na Ukrajinu aj inde je zastavený.

Vláda tvrdí, že ide o jediný spôsob, ako zabrániť nedostatku palív a kolapsu cien. Bez pomoci by rafinéria musela dovážať ešte drahšie alternatívy tankermi, čo by zdvihlo ceny benzínu a nafty ešte vyššie.

Paradox neslovenskej rafinérie

Máme tu strategickú infraštruktúru, ktorá rozhoduje o cenách palív pre celé Slovensko – ale nie je naša. Je 100 % maďarská (MOL). Keď jej dojdú vlastné zásoby, štát jej požičiava svoje rezervy, firma na tom udržiava zisky a my sme spokojní, že aspoň máme benzín na pumpách.

Kritici hovoria: „Prečo štát zachraňuje zahraničnú firmu svojimi rezervami určenými na horšie časy?“ Obrana z vlády a Slovnaftu znie: „Rafinéria je fyzicky na Slovensku, zamestnáva tisíce ľudí a zabezpečuje väčšinu domácich palív. Bez nej by sme boli úplne odkázaní na dovoz hotových produktov z Poľska, Česka či Maďarska – a ceny by raketovo stúpli.“

Čo bude ďalej?

Slovnaft urýchlene modernizuje rafinériu, aby vedela spracovávať neruskú ropu bez problémov. Zároveň čaká na obnovenie dodávok alebo stabilné tankery cez Jadran. Do septembra 2026 by mala vrátiť všetky požičané tony a štátne rezervy sa doplnia.

Ale paradox zostáva: Slovensko má rafinériu, ale nemá nad ňou kontrolu. Má strategické zásoby, ale v kríze ich musí požičať súkromnej zahraničnej firme. A zatiaľ čo politici sa hádajú, vodiči sledujú ceny na pumpách a dúfajú, že táto „dočasná“ pomoc nebude potrebná ešte raz.

Slovenské paradoxy neslovenskej rafinérie pokračujú. Otázka nie je, či Slovnaft zarába na štátnych zásobách – otázka je, či máme inú reálnu možnosť v roku 2026.

Zdroje: oficiálne vyhlásenia vlády SR, Správa štátnych hmotných rezerv a aktuálne správy k marcu 2026.