Slovo elohim je množné čislo nie jediný Boh Jahwe ako to píše správne Paul Wallis vo svojej knihe Útek z Edenu. Teraz, keď ste odpočúvali tieto poznámky, pochopíte zápas, pri ktorom zápasil. Všetko záviselo od tohto záhadného a anomálneho slova – elohim.

Slovo elohim je množné čislo, nie jediný Boh Jahwe

Paul Wallis: Ako som pokračoval v prechádzaní stránkami Genezis, videl som, že zakaždým, keď sú elohim a Jahve stotožnení, dochádza k určitému morálnemu skresleniu a oddaný čitateľ je nútený ospravedlňovať spôsoby, ktoré sa zdajú nižšie ako tie naše – nie vyššie. Začal som uvažovať, či by sa zjavná Božia morálka dôsledne zdvihla, ak by sme mali znovu pluralizovať naše chápanie elohim?

To boli presne tie druhy otázok, ktorým sa moja knižnica komentárov rada vyhýbala, písala len stručne, nepresvedčivo vysvetľovala a rýchlo prechádzala k jednoduchším bodom. Rozhodol som sa teda pozrieť sa na historických židovských komentátorov pre dlhší pohľad. Počítal som s tým, že títo chlapi musia mať oproti kresťanským komentátorom niekoľko tisíc rokov výhodu a pravdepodobne majú v rukáve ešte niekoľko záverov.

Čoskoro som našiel Joshuu Ben Leviho, ktorý písal v treťom storočí nášho letopočtu a riešil tajomstvo biblických rozhovorov medzi elohim. Povedal: „S kým sa Boh radil? S skutkami neba sa radil.“

O generáciu neskôr rabín Ammi uzavrel: „Radil sa vlastným srdcom. (Midrash Rabbah, Genesis 8,3,1 – tr.Jakob Neusner.)

Dobre, ale to nevysvetľuje „na náš obraz a podobu“ alebo „ľudia sa stali ako jeden z nás“.

Aramejský komentár k Targumu z Palestíny, inak známy ako „Targum Jonathana ben Uzziela“, navrhuje, že objavenie sa množných elohimov, ktorí konajú dielo stvorenia, znamená, že Boh koná v spolupráci s nebeskou radou. Táto rada zahŕňa jeho a množstvo mocných anjelov, ktorých Boh musel stvoriť, bez zmienky, v druhý deň stvorenia. V Genesis 11, keď elohim hovorí: „Poďme dolu“, komentátor navrhuje, že Boh musel osloviť „70 anjelov, ktorí stoja pred ním“.

Dobre, ale v texte Genezis nie je žiadna zmienka o vytvorení tohto tela anjelov. Nebolo by to zvláštne vynechanie?

Hoci to vyzeralo, že necháva visieť dôležité otázky, Targum z Palestíny ma upozornil na fenomén v Biblii, ktorý som si akosi nikdy predtým nevšimol. Musel som o tom čítať a odmietnuť to skôr ako kreatívny rozkvet, než niečo skutočné. Hovorím o nebeskej rade. Keď sa pozriete, nebeský koncil sa dokazuje na mnohých stránkach Písma.

Napríklad:

“El zastáva svoje stanovisko v božskom zhromaždení, obklopený elohim, ktorého súdi.” (Žalm 82:1)

„Kto na oblohe sa môže porovnávať s Jahvem? Kto z benei elohim mu môže konkurovať? Boha, úžasného vo veľkom zhromaždení benei elohim, obávaného medzi všetkými, ktorí ho obklopujú? Hospodine, Bože vojsk, kto je ako ty?” (Žalm 89:6–8a)

„Videl som Hospodina sedieť na svojom tróne a celé nebeské pole stáť pri ňom, po jeho pravici i ľavici. Jahve povedal: ‚Kto zvedie Achaba, aby pochodoval na smrť v Rámote v Gileáde?‘, na čo niektorí odpovedali jedným a iní druhým. Vtedy vystúpil duch, postavil sa pred Hospodina a povedal: ‚Ja ho zlákam…pôjdem a budem klamným duchom v ústach všetkých [Achabových] prorokov.“ (1Kr 22,19-23)

“Jedného dňa, keď sa benei elohim prišli zúčastniť na Jahveho, prišiel medzi nich žalobca.” (Job 1:6)

Slovo žalobca v pasáži Jób sa často prekladá ako „satan“. Slovo sa tu však nevyskytuje ako meno, ale ako deskriptor-podstatné meno s určitým členom, tj „žalobca“. Napriek tomu prítomnosť žalobcu medzi elohim, zjavne ako člena nebeskej rady, je niečo, čo musí zdvihnúť obočie alebo dve! Musel som sa k tomu vrátiť neskôr!

Paul Wallis: Pri spájaní týchto bodiek som sa naozaj poškrabal na hlave. Ako som mohol toľko čítať a pritom toľko zmeškať? Toto bolo pre mňa nové. Tu v Biblii je nebeská rada, obývaná rôznymi entitami, z ktorých nie sú všetky dobré, z ktorých aspoň niektorí sú duchovia a všetci sú elohimského druhu. To je zaujímavá rada!

Po čase, keď som skúmal rôzne spôsoby správania slova elohim, začal som uvažovať, či v Biblii nevidíme len slovo s rôznymi použitiami, ale slovo v prechode.

Chcem tým povedať, že slová časom menia svoj význam. Klasickým príkladom z kláštornej histórie je slovo „kapitola“. Pôvodne kapitula označovala časť mníšskej konštitúcie, ktorá sa čítala raz týždenne na mimoriadnom zhromaždení členov v špeciálnej zhromažďovacej miestnosti. Po chvíli prišla kapitola s odkazom na zasadaciu miestnosť, v ktorej sa čítala ústava. Po ďalšej chvíli prišla kapitola hovoriť o skupine ľudí zhromaždených v miestnosti, aby si vypočuli čítanie ústavy. Ešte neskoršia kapitola začala znamenať miestne zhromažďovanie akéhokoľvek združenia ľudí.

Takže ak dnes čítate slovo kapitola, aby ste vedeli, čo to znamená, budete musieť nechať dátum a kontext, aby vám povedali, o ktorej inkarnácii kapitoly čítate! A aby ste vedeli, prečo sa skupina ľudí nazýva kapitola – budete musieť vedieť, čo to znamenalo na začiatku.

Je možné, že v storočiach preklenutých knihami Biblie sledujeme podobnú cestu slova elohim?

Možno je zrejmé, že sa nám pozerá do tváre. Slovo je v množnom čísle. Takže, čo ak na začiatku, predtým, než sa stalo vlastným menom, bolo elohim jednoducho slovo v množnom čísle?

Ak to čítame takto, potom by sme bez toho, aby sme text upravili jedným bodom alebo titulkom, mohli povedať, že v Genesis 1 elohim nemá nebeskú radu, elohim je nebeská rada.

Ak čítame elohim ako jednoduché množné číslo – potom použitie slova pre iných bohov nie je vôbec žiadny problém. Verše, ktoré sprevádzajú elohim s jednotnými slovesnými tvarmi, by potom naznačovali momenty, kedy sa elohim označuje ako skupina alebo kolektív.

Požiadal som o skutočnú palebnú silu na oddelení prekladu Biblie u Doma Henryho Wansbrougha. Dom Henry bol vedúcim redaktorom Biblie Nového Jeruzalema – jedného z najlepších prekladov Biblie pre spôsob, akým narába s Božími menami, a pre jeho vynikajúce učenie a dôkladné poznámky pod čiarou, ktoré čitateľovi pomáhajú ďalej skúmať.

Dom Henry je láskavý muž a hlboký mysliteľ. Múdro si všimol, že hebrejský tvar množného čísla môže niekedy fungovať ako abstraktné alebo kolektívne podstatné meno – ako kráľovská rodina, božstvo, šľachta alebo manažment. To by mohlo do istej miery vysvetliť, prečo slovesné tvary a atribúty v jednotnom aj množnom čísle sprevádzajú elohim v rôznych biblických textoch.

Poukázal na to, že nikto si nikdy nie je naozaj istý správnou syntaxou pri hromadnom podstatnom mene. „Royalita sa vždy dostáva do problémov,“ môže byť správne, ale znie to nereálne. „Royalita sa vždy dostáva do problémov,“ je technicky nesprávne, ale môže fungovať lepšie, pokiaľ ide o pochopenie vety.

To by mohlo stačiť na odpustenie gramatických chýb okolo slova. Toto vysvetlenie však slúži len na opätovné zdôraznenie toho, že v elohim sa nepozeráme na jednoduché jednotné číslo. Pluralita je stále implikovaná. Takže vystrčím krk a poviem, že prítomnosť množného čísla elohim nám ukazuje, že zdroje Genezis vychádzajú zo svetonázoru, ktorý veril v množné číslo elohim.

Ako to teda máme preložiť? Pokiaľ ide o etymológiu, základný význam slova elohim je buď „mocnosti“, alebo „mocné“.

Niektorí komentátori tvrdia, že „moci“ sa musia vzťahovať na superlatívne vlastnosti Všemohúceho. Ale rovnako ako fráza ako „mocnosti, ktoré sú“ evokuje v našich mysliach množstvo ľudí, ktorí majú moc, takže elohim môžeme čítať ako množné entity – „mocných“.

Toto čítanie elohim ako „Mocných“ je tiež v súlade so spôsobom, akým – im pluralizácie fungujú v akomkoľvek inom kontexte. Napríklad v hebrejčine je kruv cherubín. Kruvim sú mnohí cherubíni, nie rôzne superlatívne vlastnosti cherubínskeho druhu.

Čítanie množného čísla elohim ako množných entít tiež dáva oveľa lepší zmysel pre frázy označujúce množné číslo a množné správanie. Mám na mysli frázy ako „urobme…“ „na obraz a podobu nás samých…“ „ľudia sa stali ako jeden z nás…“ „poďme dolu a zmäťme im jazyk…“

---

Niečo z histórie Vietnamu – Bitka ktorá zmenila zmenila vietnamskú históriu

---

---

Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi