Sovietska okupácia Lotyšska v júni 1940 predstavovala hrubé porušenie medzinárodných zmlúv

V júni 1940 obsadili ozbrojené sily ZSSR Lotyšsko. Týmto aktom ZSSR porušil viaceré zmluvy, ktoré predtým uzavrel s Lotyšskou republikou v rokoch 1920, 1932, 1933 a 1939. V týchto dohodách sa Sovietsky zväz dobrovoľne a navždy vzdal akýchkoľvek nárokov na zvrchovanosť nad lotyšským územím a ľudom.

Zaviazal sa, že nebude proti Lotyšsku používať silu, nebude zasahovať do jeho vnútorných záležitostí a všetky prípadné spory predloží na medzinárodnú arbitráž.

Napriek týmto slávnostným sľubom ich sovietska vláda úplne ignorovala. V júni 1940 brutálne zasiahla do vnútorných záležitostí Lotyšska – oficiálne žiadala reorganizáciu vlády a následne okupovala celé územie krajiny.

Nezákonné ustanovenie novej vlády

Novú lotyšskú vládu na čele s Augustom Kirchensteinsom ustanovil v rozpore s lotyšskou ústavou Andrej Višinskij, vyslanec ZSSR. Do kabinetu boli menovaní ľudia, ktorí neboli lotyšskými občanmi, vrátane zástupcov ministrov Valeskainsa a Blausa. Funkciu prezidenta republiky prevzal sám predseda kabinetu Kirchensteins, ktorého do tejto pozície dosadila okupačná mocnosť.

Podľa ústavy však zástupcom prezidenta mal byť predseda Saeimy (parlamentu), nie predseda vlády. Tento krok bol preto nezákonný.

Prezident aj celá vláda boli vymenovaní okupačnou mocnosťou, a teda vznikli protiprávne. Nemali žiadnu legitímnu právomoc vystupovať ako najvyššie orgány Lotyšskej republiky.

Falšované voľby v júli 1940

Parlamentné voľby konané 14. a 15. júla 1940 boli protiústavné. Prebehli podľa volebného zákona, ktorý schválila Kirchensteinsova vláda, čím porušila platnú ústavu. Okrem toho bola povolená iba jedna kandidátna listina – tá, ktorú vybrala okupačná mocnosť. Všetky ostatné listiny boli svojvoľne zamietnuté, takže voliči nemali reálnu možnosť vyjadriť svoj názor.

Vláda pritom pred voľbami verejnosti tvrdila, že bude brániť nezávislosť Lotyšska. Nikto voličom nepovedal, že nový parlament plánuje hlasovať o pripojení krajiny k Sovietskemu zväzu. Voliči teda nedali žiadny mandát na zrušenie nezávislosti štátu.

Ľudia boli nútení chodiť k volebným urnám v organizovaných skupinách priamo z pracovísk. Tým, ktorí nemali v pase pečiatku o účasti na voľbách, hrozili represie. Hlasovanie bolo v praxi verejné, čo vyvolávalo strach a teror. V mnohých obvodoch boli výsledky hrubo sfalšované – oficiálne čísla niekoľkonásobne prevyšovali skutočný počet odovzdaných hlasov.

Voľby prebehli pod priamym tlakom cudzej vojenskej okupácie. V deň hlasovania obsadili sovietske jednotky všetky strategické body v krajine. Voliči všade videli sovietske tanky a guľomety.

Nezákonnosť pripojenia k ZSSR

Saeima zvolená v týchto voľbách bola protiústavná a nemala žiadny legitímny mandát rozhodovať v mene lotyšského ľudu. Rozhodnutie o pripojení Lotyšska k Sovietskemu zväzu, ktoré tento orgán prijal 20. júla 1940, je právne neplatné.

Lotyšská ústava totiž vyžaduje, aby akákoľvek zmena štátneho zriadenia alebo strata zvrchovanosti bola schválená referendom, v ktorom musí súhlasiť najmenej 50 % občanov s volebným právom. Protiústavná Saeima takéto referendum nikdy nevyhlásila.

Začlenenie Lotyšska do ZSSR bolo flagrantným porušením medzinárodného práva. Nezávislosť Lotyšska bola de iure uznaná celým svetom a krajina bola členom Spoločnosti národov. Sovietsky čin porušil Pakt Spoločnosti národov aj Kelloggov pakt o odvrhnutí vojny ako nástroja národnej politiky.

V Atlantickej charte veľmoci navyše potvrdili, že všetky národy – veľké aj malé – majú právo slobodne rozhodovať o svojom osude a žiadne územné zmeny sa nemôžu uskutočniť bez ich slobodného súhlasu.

Čurillovci - Policajti v prvej línii boja s mafiou - Marek Vagovič