Klub CSKA Moskva a športovci v službách Spetsnaz a KGB teraz FSB. Prečo sa rusi čudujú, keď im obvinia športovcov z nekalých úmyslov ako doping Xenónom a podobnými látkami. No je to preto, že veľa týchto ruských športovcov sú vlastne členovia armády, agenti Spetsnaz, GRU a iných špionážnych akože športových klubov. Potom plačú, že ich nikde nechcú pustiť “Lebo”. Lebo hrdý sovietský človek zabúda, že aj druhá strana má svojich informátorov a hlavne čítajú knihy bývalých sovietských agentov, ktorí pekne popísali ako sa to v Rusku robí.
CSKA Moskva, športovci Spetsnaz
Len naše rusofilné média nič nevidia a nič nepočujú, lebo Moskva platí dobre. Tak ako dobre platí Moskva tých b vojenských športovcov. Lebo ako ruský športovec môže konečne vycestovať aj do zahraničia a tam ukázať silu hrdého sovietského nepremožiteľného mierotvorcu celého vesmíru, priľahlých paralelných vesmírov, ale so samopalom AK-47, ktorý má odložený na miestnom ruskom veľvyslanectve, dávno pred svojim príchodom. Ako sa to robí, sme písali v predchádzajúcom článku. Preto tá imunita veľvyslanectva a Stalinove Právo Veta v OSN!
To že v Rusku majú dodnes rovnaké spôsoby ako v ZSSR, svedči Andopovova busta pred Kremľom. No a hrdý KGBák Putin tuho bojuje za obnovenie starých hraníc z názvom NEW ZSRR. Akákoľvek zmienka bývalej republiky ZSSR o spolupráci s EU sa trestá okamžitou vojenskou inváziou práve agentmi Spetsnaz. Aj športovcami z CSKA 🙂 Skok do diaľky, parašutizmus, potápanie a podobné, len nie šachy, nedajMrazík gorodky. Timur vie svoje 🙂
V Sovietskom zväze bol šport znárodnený. To znamená, že to neslúži záujmom jednotlivcov, ale celej spoločnosti. Záujmy jednotlivca a spoločnosti sú niekedy veľmi odlišné. Štát obhajuje záujmy spoločnosti proti jednotlivcom nielen v športe, ale vo všetkých ostatných sférach. Niektorí ľudia chcú byť silní, pekní a atraktívni. Preto je „budovanie tela“ na Západe také populárne. Je to zamestnanie pre jednotlivcov.
V Sovietskom zväze sotva existuje, pretože takáto okupácia neprináša štátu žiadny úžitok. Prečo by mal štát míňať národné zdroje, aby niekto mohol byť silný a krásny? Štát preto za také veci neutratí ani kopejku, neorganizuje atletické preteky, neodmeňuje víťazov cenami a nerobí reklamu na úspechy v tejto oblasti. Existuje niekoľko jednotlivcov, ktorí sa zaoberajú kulturistikou, ale nemajú zdroje a práva na organizáciu svojich vlastných spoločností a združení.
To isté platí pre biliard, golf a niektoré ďalšie formy, ktorých jediným účelom je relaxácia a zábava. Aké výhody by to prinieslo štátu, keby utrácal peniaze za takéto formy športu? Z rovnakého dôvodu Sovietsky zväz neurobil nič pre šport pre invalidov. Prečo by to malo byť? Aby boli invalidi šťastní?
Ten istý štát, ale venuje kolosálne zdroje športu, čo pre štát prináša výhody. V Sovietskom zväze sa podporuje akýkoľvek šport, ktorý: demonštruje nadradenosť sovietskeho systému nad akýmkoľvek iným; poskytuje obyčajným ľuďom niečo, čo im dá od hlavy od ich každodenných starostí; pomáha posilňovať štátny, vojenský a policajný aparát.
Sovietsky zväz je pripravený povzbudiť akýkoľvek šport, v ktorom sa výsledky merajú v minútach, sekundách, metroch, kilometroch, centimetroch, kilogramoch alebo gramoch.
Ak športovec preukáže sľub, že dokáže prebehnúť vzdialenosť o desatinu sekundy rýchlejšie ako Američan alebo že môže skočiť o pol centimetra vyššie ako jeho súper za oceán, štát mu vytvorí také podmienky, aké bude potrebovať: bude vybudovať mu osobné výcvikové stredisko, zhromaždiť osobnú skupinu trénerov, lekárov, manažérov alebo vedeckých konzultantov.
Štát je dosť bohatý na to, aby utrácal peniaze za vlastnú reklamu. Títo „amatérski“ športovci zarábajú veľké sumy peňazí, aj keď presne to je tajomstvo. Táto otázka dráždila niektorých Sovietov, pretože by nebolo tajomstvom, ak by ich bolo málo. Aj Literaturnaya Gazeta 6. augusta 1986 vyvolala otázku s určitým rozhorčením.
Sovietsky zväz podporuje akýkoľvek pozoruhodný divácky šport, ktorý môže prilákať milióny ľudí, prinútiť ich upustiť od toho, čo robia, a obdivovať sovietske gymnastky, krasokorčuliarov alebo akrobatov. Podporuje tiež všetky tímové hry. Populárny je basketbal, volejbal, vodné pólo.
Najagresívnejšia z tímových hier hokej, je možno skôr národným náboženstvom než komunistickou ideológiou. Nakoniec podporuje akýkoľvek šport priamo spojený s rozvojom vojenských schopností: streľba, lietanie, kĺzanie, skákanie padákom, box, sambo, karate, biatlon, vojenský triatlon atď.
Najúspešnejšou, najbohatšou a najväčšou spoločnosťou v Sovietskom zväze zaoberajúcou sa športom je Športový klub ústrednej armády (CSKA). Členmi klubu boli 850 európskych šampiónov, 625 majstrov sveta a 182 olympijských šampiónov. Vytvorili 341 európskych a 430 svetových rekordov. Takéto výsledky nenaznačujú, že sovietska armáda je najlepšia v príprave špičkových športovcov. To pripustila dokonca Pravda.
Tajomstvo úspechu spočíva v obrovských zdrojoch sovietskej armády. Pravda popisuje, čo sa stane: „Stačí, aby na scénu prišiel aj trochu sľubný boxer, ktorý ho okamžite zláka k CSKA Moskva.“ Výsledkom je, že z dvanástich najlepších boxerov v Sovietskom zväze je desať z armádmeho Klubu, jeden z Dinamo (športová organizácia riadená KGB) a jedna zo športového klubu Trud.
Ale z týchto desiatich armádnych boxerov nebol ani jeden pôvodným produktom armádneho klubu. Všetci boli odlákaní z iných klubov, z rezervy Trudoviye, Spartaka alebo Burevestniku. To isté sa deje v ľadovom hokeji, skákaní padákom, plávaní a mnohých ďalších športoch.
Ako sa armádnemu klubu darí prilákať doň športovcov?
Najskôr im udeliť vojenskú hodnosť. Každý športovec, ktorý sa pripojí k CSKA, dostane hodnosť seržanta, rotmajstra, práporčíka alebo dôstojníka podľa toho, na akej úrovni je.
Čím lepšie výsledky má ako športovec, tým vyššie je hodnotenie. Keď má športovec vojenskú hodnosť, môže sa mu venovať toľko času, koľko chce, a zároveň ho považovať za amatéra, pretože je profesionálne vojakom. Každý sovietsky „amatérsky“ športovec, ktorý podáva o niečo lepšie výkony ako priemer, dostáva príplatky v rôznych formách – „za ďalšiu výživu“, „za športové oblečenie“, „za cestovanie“ atď.
„Amatér“ dostáva za to, že sa venuje svojmu športu, oveľa viac ako lekár alebo kvalifikovaný inžinier, pokiaľ dosahuje európske štandardy. Ale sovietska armáda mu tiež platí a nie zle, za vojenskú hodnosť a službu.
CSKA je pre športovca veľmi atraktívna v tom, že keď sa už nemôže venovať svojmu športu na medzinárodnej úrovni, môže si stále udržať vojenskú hodnosť a platiť. Vo väčšine ostatných klubov by skončil úplne. Čo táto politika priniesla?
Na 14. zimných olympijských hrách vybojovali sovietski vojenskí športovci sedemnásť zlatých medailí. Ak sa počíta aj počet strieborných a bronzových víťazov, výrazne sa zvýši počet športovcov s vojenskou hodnosťou. A ak by niekto vypracoval podobný zoznam vojenských športovcov na letných hrách, zabralo by to veľa stránok. Existuje na svete jediná armáda, ktorá sa týmto úspechom blíži k sovietskej armáde?
A ešte ďalšia otázka: prečo je sovietska armáda taká pripravená rozdávať vojenské hodnosti športovcom, vyplácať im plat a poskytovať im ubytovanie a výsady armádnym dôstojníkom?
Odpoveď je, že CSKA a jej početné pobočky poskytujú základňu, ktorú Spetsnaz používa na nábor svojich najlepších bojovníkov. Prirodzene, nie každý člen CSKA je vojakom Spetsnaz.
Ale najlepší športovci v CSKA sú takmer vždy. Spetsnaz je zmesou športu, politiky, špionáže a ozbrojeného terorizmu. Je ťažké určiť, čo má prednosť a čo je čomu podriadené, všetko je tak úzko spojené. V prvom rade sa Sovietsky zväz usiluje o medzinárodnú prestíž v podobe zlatých medailí na olympiáde.
Aby to dosiahlo, potrebuje organizáciu s najprísnejšou disciplínou a pravidlami, ktorá dokáže zo športovcov vyžmýkať každú uncu sily bez toho, aby ich kedykoľvek nechala flákať sa.
Na druhom mieste potrebuje sovietska armáda obrovské množstvo ľudí s mimoriadnymi atletickými schopnosťami na olympijskej úrovni, aby mohli vykonávať špeciálne misie za nepriateľskými líniami. Je žiaduce, aby títo ľudia mali možnosť v pokoji navštíviť zahraničné krajiny. Šport to umožňuje.
Pokiaľ ide o športovcov, sú vďační za veľmi bohatý klub, ktorý im dokáže dobre zaplatiť, zabezpečiť im autá a byty a zabezpečiť im výlety do zahraničia. Navyše potrebujú typ klubu, v ktorom ich možno považovať za amatérov, hoci nebudú pracovať nikde inde ako v klube.
Spetsnaz je bod, v ktorom sa záujmy štátu, sovietskej armády a vojenského spravodajstva zhodujú so záujmami niektorých jednotlivcov, ktorí sa chcú celý život venovať športu.
Letné dovolenky Egypt Marsa Matrouh 2025
