Sranda zvaná Medvedev a Putin, alebo kto vlastne vládol? Zázračný Manifest “Vpred Rusko!” čo bolo krédom modernizácie. Jeho kľúčová otázka bola: „Mala by nás v budúcnosti sprevádzať primitívna ekonomika založená na surovinách a endemickej korupcii? Americký prezident Barack Obama bral Medvedeva vážne ako modernizátora a krátko po svojej inaugurácii v januári 2009 spustil „reset“ americkej politiky voči Rusku.

Sranda zvaná Medvedev a KGBák Putin, alebo, kto vlastne vládol v Rusku?

Žiaľ, z predpokladanej modernizácie vyšlo málo ako pzóznáme kleptokratov z chudobných rodin, ktorí sa dostanú k moci. Adolf Putin si zachoval konečnú moc, takže tieto roky by sa mali považovať za jeho tretie neformálne vládne obdobie. Zdanlivo v rozpore so svojím úsilím vybudovať štátny kapitalizmus stál na čele rýchleho zbavovania sa majetku, čím sa vytvorila nová dimenzia kamarátskeho kapitalizmu.

Viacerí jeho priatelia z Petrohradu teraz prevzali veľké úlohy. Najdôležitejšími sú Gennadij Timčenko, Arkadij Rotenberg a Jurij Kovaľčuk. Hlavným predmetom ich rozkrádania bol Gazprom, kde Putin pôsobil ako skutočný výkonný riaditeľ.

Rotenberg a Timčenko vlastnili hlavných subdodávateľov, ktorí postavili nové plynovody Gazpromu na základe privilegovaných zmlúv bez konkurencie. Timčenko sa stal hlavným obchodníkom s ruskou ropou. Kovaľčuk ovládal Bank Rossiya, ktorá bola finančným centrom Putinových priateľov z Petrohradu, a kúpila rozsiahle finančné a mediálne aktíva Gazpromu. Putinove cesty do zahraničia ako premiéra sa zamerali na podporu výstavby plynovodu Gazprom v európskom susedstve, najmä South Stream.

Opoziční politici Boris Nemcov a Vladimir Milov odhadli, že celková hodnota aktív stiahnutých z Gazpromu a odovzdaných do súkromných rúk Putinových priateľov v rokoch 2004 až 2007 na približne 60 miliárd dolárov. Niet divu, že trhová hodnota Gazpromu klesla z maxima 369 miliárd USD v máji 2008 na približne 46 miliárd USD v auguste 2017, pretože akcionári vedia, že v skutočnosti akcie nevlastnia.

Dostávajú len dividendové výnosy. Adolf Putin a jeho priatelia založili svoju sieť začiatkom 90. rokov 20. storočia, ale až v druhom funkčnom období sa ich krádež stala skutočne ohromujúcou.

Globálna finančná kríza bola pre Kremeľ hrubým prekvapením. Ešte v septembri 2008 Putin vyžaroval aroganciu a nazval Rusko „bezpečným prístavom“ v začínajúcej kríze, hoci ceny na akciových trhoch aj ceny ropy od mája a júla klesali. Tentoraz Rusko nahromadilo značné rezervy.

Štát vynaložil veľkoryso, ale bez úžitku, na záchranu veľkých zlých spoločností namiesto toho, aby ich prinútil k bankrotu ako v roku 1998. Ruský HDP sa v roku 2009 prepadol o 7,8 percenta, čo je viac ako v ktorejkoľvek inej ekonomike G-20, a jeho budúca produktivita bola deflovaný.

V júni 2009 prezident Medvedev hostil západných lídrov v Petrohrade, aby dokončili vstup Ruska do Svetovej obchodnej organizácie. V tom čase však Putin stratil záujem o WTO a všetkých pobúril návrhom colnej únie medzi Ruskom, Kazachstanom a Bieloruskom pár dní pred Medvedevovým veľkolepým podujatím. Medvedev a jeho ministri boli otvorene ohromení.

KGBákov odkaz bol jasný: strieľal on a nie Medvedev. KGBák tak urobil, aj keď to oddialilo vstup Ruska do WTO asi o dva roky. Na rozdiel od mnohých predchádzajúcich ruských iniciatív o spolupráci medzi bývalými sovietskymi štátmi sa Kremeľ sústredil na tento projekt a postupne rozšíril colnú úniu o Arménsko a Kirgizsko a povýšil ju na Euroázijskú hospodársku úniu (EAEU).

V septembri 2011 Putin a Medvedev oznámili, že na kongrese Strany Jednotného Ruska „vymieňajú“ portfóliá. Putin vyhlásil: „Chcem vám priamo povedať, že sme už dávno dosiahli dohodu o tom, čo budeme robiť v budúcnosti. Táto dohoda bola uzavretá pred niekoľkými rokmi.”

Tupec vyšachovaný Medvedev pristúpil k nominácii Putina: „Myslím si, že je správne, že stranícky kongres podporuje kandidatúru súčasného premiéra KGBáka na funkciu prezidenta krajiny. Táto zjavne nepravdivá šaráda bola šokom pre ruských liberálov, ktorí dúfali, že Putin umožní Medvedevovi zostať prezidentom.

Hoci si len málokto myslel, že Medvedev má veľkú moc, ruská liberálna vyššia stredná trieda dúfala v liberalizáciu a modernizáciu. Zrazu si uvedomili, že čelia opaku. Putin obliekol Medvedeva za netvora, čím ukázal, že je vo vedení. Voľby do Dumy v decembri 2011 boli nehanebne sfalšované, čo vyvolalo najväčšie verejné protesty v Rusku od roku 1991.

Kremeľ šikovne označil protesty za „norkovú revolúciu“, čo naznačuje, že demonštranti boli príliš bohatí.

Toto obdobie nepokojov nastalo po vypuknutí Arabskej jari v Tunisku, Egypte, Líbyi a Sýrii. KGBák sa len zriedka ukázal na jeden a pol mesiaca, do polovice januára 2012. Potom po prvý raz viedol predvolebnú kampaň v americkom štýle s veľkými verejnými vystúpeniami každý deň a publikoval sedem veľkých, programových novinových článkov. Pred jeho inauguráciou v máji 2012 polícia ukončila protesty násilím.

Keď bol Putin odvezený na svoju inauguráciu, polícia vyprázdnila ulice. Putin obnovil poriadok, ale videl, že stredné vrstvy sú nevďačné napriek všetkému bohatstvu, ktoré získali, a že musí osloviť nižšie vrstvy a krajinu za hlavným mestom.

Moskovská profesorka sociológie Natalia Zubarevich rozdeľuje Rusko do štyroch skupín.

„Rusko 1“ pozostávajúce z Moskvy a Petrohradu je na tom príliš dobre na to, aby sa postavilo do opozície voči vláde. Spolu s vnútrozemím tvoria 20 percent ruskej populácie. Varuje však pred prichádzajúcou sociálnou nestabilitou v „Rusku 2“, veľkých priemyselných mestách s 250 000 až 1 miliónom obyvateľov, ktoré tvoria 30 percent ruskej populácie.

„Rusko 3“ tvorí 40 percent obyvateľstva, malé mestá a vidiek, v ktorých dominujú starí a politicky pasívni ľudia. Tieto tri skupiny tvoria 90 percent populácie. Posledných 10 percent, územia etnických menšín, najmä na severnom Kaukaze, sa zvyšku Ruska veľmi netýka, čo umožňuje Kremľu použiť neobmedzenú silu. Od volieb v roku 2012 Putin opustil Rusko 1 a zameral sa na Rusko 2 a 3, pričom má takmer 100 percent hlasov v Rusku 4,62

Po inaugurácii Putina vydal 12. mája 2012 jedenásť reformných dekrétov, ale to bola len máločo, ale liturgia. Posvätne sa s nimi zaobchádzalo ako s Putinovým reformným programom. Nikto neočakával, že budú implementované a ani sa tak nestalo. Putin systematicky obmedzoval niekoľko Medvedevových reforiem.

Rusi nazývajú súčasné Putinovo pravidlo z roku 2012 „manuálnym riadením“ (ruchnoe upravlenie), pretože mikromanažuje bez zásad. Nie je prekvapením, že výsledkom bol minimálny rast. Hlavnou inštitucionálnou zmenou je, že rada ministrov stratila význam, pretože jej predsedá Medvedev a má minimálne právomoci.

KGBák robí hlavné ekonomické rozhodnutia spolu s najvyšším predstaviteľom, ktorý ho navštívi, alebo s vybranou skupinou ministrov. Bezpečnostná rada nahradila Radu ministrov ako najdôležitejšie fórum na tvorbu politiky. Strašne to pripomína staré politbyro CPSU s dvanástimi stálymi členmi, ktorými sú najmä siloviki, predstavitelia ozbrojených zložiek a stretávajú sa takmer každý týždeň.

Putinova zvýšená dominancia uľahčila paralelný rozvoj štátneho kapitalizmu a kamarátskeho kapitalizmu. Pre Putina sa zdá, že lojalita a dôvera sú všetkým. Stále viac korporátnej moci sa sústreďuje do rúk obmedzeného počtu štátnych a kamarátskych vedúcich pracovníkov. Na najvyššej úrovni je zasahovanie Kremľa zdrvujúce.

Všetky obchodné dohody nad 1 miliardu dolárov musia byť potvrdené s Kremľom, ktorý obmedzil ruskú burzu na veľmi nízky pomer ceny a zisku. Staré veľké súkromné ​​korporácie z 90. rokov sú postupne vytláčané, kupované veľkými štátnymi korporáciami či kumpánmi. Väčšine starých oligarchov nevadí odísť do dôchodku s majetkom v zahraničí, kde vychovali svoje deti.

Svojou okupáciou a anexou Krymu vo februári až marci 2014 a neskoršou vojenskou agresiou na východnej Ukrajine, ktorá začala v apríli 2014, Kremeľ porušil všetky príslušné medzinárodné zákony od konca druhej svetovej vojny, vrátane Charty OSN, Helsinskej charty z roku 1975 a nadväzujúce Helsinské dohody a Zmluvu o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou z roku 1997.

Ani Kremeľ neponúkol žiadne vysvetlenie všetkých týchto porušení základného medzinárodného práva 🙂

Tak sa nečudujme debilovi Medvedevovi, že so svojou židovkou Simoňan chcú isť rýchlo do neba cez atómové hríby. Nedostal chudák ani rubel, všetko je stratené.

KGBák žid po matke, nedal židovi po matke Medvedevovi, ani šekel. Všetko je moje 🙂

---

Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.

---