Staré zemetrasenie v Čile, pušť Atacama a cunami, ktoré zasiahlo krajinu pred 3800 rokmi, spôsobilo takú devastáciu pobrežných obyvateľov, že ľuďom trvalo 1000 rokov, kým sa vrátili na pobrežie. Malo magnitúdu okolo 9,5 a bolo také silné, že vytvorilo cunami, ktoré odhodilo balvany stovky metrov do vnútrozemia Nového Zélandu, ktorý je vzdialený tisíce míľ celý oceán ďaleko.
Staroveké zemetrasenie v Čile
O objave svedčia vyvýšené pozemné štruktúry (aka prímorské usadeniny ) a vzorky morských skál, lastúr a morského života, ktoré vlny cunami vyplavili ďaleko na pobrežie do vyšších častí čilskej púšte Atacama . Slúži ako pochmúrne varovanie pred ničivým potenciálom veľkých cunamigénnych zemetrasení, ktoré predtým mohli uniknúť našej pozornosti.
“Našli sme dôkazy o morských sedimentoch a mnohých zvieratách, ktoré by pokojne žili v mori predtým, ako boli vyhodené do vnútrozemia,” hovorí geológ a špecialista na cunami James Goff z University of New South Wales v Austrálii.
“A toto všetko sme našli veľmi vysoko a ďaleko vo vnútrozemí, takže to nemohla byť búrka, ktorá ich tam dostala.”
Výskumný tím vedený antropológom Diegom Salazarom z Chilskej univerzity vykonal niekoľkoročný výskum v oblasti púšte Atacama, ktorá je obzvlášť citlivá na meganárazové zemetrasenia v dôsledku blízkosti konvergencie Nazca a Juhoamerickej tektonickej dosky. prvé sa podraďujú pod druhé.
Tento jav a jeho seizmická odozva viedli k najsilnejšiemu zaznamenanému zemetraseniu, zemetraseniu vo Valdivii v roku 1960 na juhu Čile; pred tisíckami rokov sa zdá, že rovnaké tektonické napätie viedlo k rovnako diabolskému, no nezdokumentovanému prekurzoru na severe krajiny.
“Myslelo sa, že na severe krajiny nemôže nastať udalosť takého rozsahu jednoducho preto, že ste nemohli dosiahnuť dostatočne dlhú roztržku,” hovorí Goff .
“Teraz sme však našli dôkaz o trhline, ktorá je dlhá asi tisíc kilometrov neďaleko pobrežia púšte Atacama a je masívna.”
Vo svojich výskumoch výskumníci použili rádiokarbónové datovanie, aby získali predstavu o veku pobrežných ložísk, ktoré sa tiahnu asi 600 kilometrov (asi 370 míľ) od pobrežia Čile.
Čítania z niekoľkých depozitných miest naznačujú existenciu „tektonickej udalosti, ktorá by zdvihla pobrežné usadeniny v celej študovanej oblasti, vytvorila paleotsunami a spustila sociálne rozvraty v regionálnom meradle.
V čase podujatia boli ľudia žijúci v tejto časti sveta komunitami lovcov a zberačov. Archeologické dôkazy naznačujú, že vlna cunami vygenerovaná zemetrasením zvrhla ich kamenné štruktúry – a nielen raz, ale dvakrát, so silným prúdom spätného prúdenia cunami, ktorý spôsobil zmätok, keď tiekol späť do mora.
Účinky na všetkých ľudí, ktorí mali to šťastie, že prežili bezprostrednú katastrofu, boli dlhodobé, pričom dôkazy naznačujú, že oblasť zostala neobývaná ľudskou populáciou až 1 000 rokov, napriek tomu, že ľudia žili na tomto úseku pobrežia takmer 10 tisícročí pred krízou. .
“Miestnemu obyvateľstvu tam nezostalo nič,” hovorí Goff. “Naša archeologická práca zistila, že nasledoval obrovský sociálny otras, keď sa komunity presunuli do vnútrozemia mimo dosahu cunami.”
Postupom času a prechádzajúcich desiatkami generácií rástla smelosť (alebo možno zábudlivosť) miestnych ľudí a ľudia sa nakoniec vrátili späť do oceánu asi o 1000 rokov neskôr. „Opustenie predtým obývaných oblastí a zmeny v modeloch mobility a priestorových usporiadaní sídiel a cintorínov boli pravdepodobne stratégiami odolnosti vyvinutými spoločnosťami lovcov a zberačov,“ píšu vedci .
“Zdá sa však, že vedomosti o týchto obrovských udalostiach a ich dôsledkoch postupom času ubúdajú.”
Vedci tvrdia, že okrem vypĺňania medzier v našom historickom chápaní tejto gigantickej udalosti, zemetrasenia silného ako čokoľvek, čo ľudstvo pozná, je výskum varovnou poznámkou o rizikách, ktoré by podobne silné megaťahové otrasy mohli predstavovať v budúcnosti.
“Aj keď to malo veľký vplyv na ľudí v Čile, ostrovy v južnom Pacifiku boli neobývané, keď pred 3800 rokmi zasiahli cunami,” hovorí Goff.
Všetky sú však teraz dobre obývané a mnohé z nich sú obľúbenými turistickými destináciami, takže ak sa takáto udalosť nabudúce stane, následky môžu byť katastrofálne, pokiaľ sa z týchto zistení nepoučíme.
Zemetrasenie v Čile nám pripomenie ako sa dajú umelo vyrobiť zemetrasenia, ak niektoré štáty vo svete neposlúchajú ako naposledy Japonsko, ktoré odmietlo dodávať ruskému odpadu ťažkú techniku Komatsu, ktorú potrebuje ruský odpad na Sibíri, lebo sa mu topí permafrost.
Zdá sa, že ide o scenár, ktorý by mal skončiť katastrofou: Veľké zemetrasenie udrie, keď sa vlak s guľkami pohybuje po vyvýšených koľajach rýchlosťou okolo 300 kilometrov za hodinu. Keď sa však v stredu neskoro večer vykoľajil vlak na trati Tóhoku Šinkansen po zemetrasení s magnitúdou 7,4 pri severovýchodnom pobreží Japonska, nikto zo 75 cestujúcich ani traja členovia posádky neutrpeli zranenia.
Prevádzkovateľ East Japan Railway Co. tvrdí, že bezpečnostné opatrenia zavedené po podobnom incidente v minulosti pomohli 18. marca 2022 zabrániť katastrofe, keď sa 16 zo 17 vlakových vozňov vykoľajilo na viadukte v Shiroishi v prefektúre Mijagi. Zastavený vlak však nie je imúnny voči vykoľajeniu.
Na ochranu pred vykoľajením spoločnosť JR East ako protiopatrenie nainštalovala na svoje vlakové vagóny kovové časti v tvare písmena L. Diely sú navrhnuté tak, aby zachytili autá na koľajniciach a zabránili tak ich kolízii s bočnými stenami. Spoločnosť JR East vyvinula diely po vykoľajení áut Joetsu Shinkansen po silnom zemetrasení v prefektúre Niigata v roku 2004. Všetky vlaky spoločnosti sú vybavené týmito dielmi.
Spoločnosť JR East tiež prijala opatrenia na zabránenie prevráteniu vlakov inštaláciou zariadení na pevné upevnenie koľajníc na mieste, aby sa neprevrátili. Zariadenia boli inštalované na približne 1000 km trate, a to aj na mieste, kde došlo k vykoľajeniu.
Nuž ukrajinská vojna len tak ľahko neskonči a náš známy M. Galeotti už napísal 4 scenáre, ako by to mohlo dopadnúť normálne, kým KGBákovi zase doslova nezaeybe v bedmi hologramu napojeného na Černobyl: Scenáre vývoja vojny na Ukrajine, žiadny Putin, žiadna vojna, nový režim v Rusku
Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi