Jarné máje sú zvykom a nájdeme kopu dôvodov, ale o kradnutí masla v máji, vie asi málokto. Určite to nie je víťazstvo jari nad zimou. Hlavne ten 1. máj je dňom založenia Rádu Iluminátov Adama Weishaupta, žiadny sviatok práce, ale sviatok založenia Rádu komunistov, pre ktorých je tá práca otrokov povinná! Prečo staviame máje. Načrieme do histórie našich predkov, národa Tuatha Dé Danann o ktorom sme písali, národa Dobšinského víl, že nakoniec došli do Írska a tam aj zostali, lebo spálili všetky lode na ktorých prišli.

Tuatha Dé Danann, ľud bohyne Danu, bol jedným z veľkých starovekých kmeňov Írska. Dôležitý rukopis „The Annals of the Four Masters“ zaznamenáva, že vládli Írsku od roku 1897 p.n.l do roku 1700 p.n.l. “Daoine sídhe” alebo víly z Írska sú údajne potomkami tejto vznešenej línie.

Ale na inom írskom webe: Pred neobjasneným zmiznutím zostali v Írsku asi štyritisíc rokov. To je už podstatný rozdiel, lebo nie vždy boli oni vládcami Írska.

Dáme si pekné rozprávky o vílach Tuatha Dé Danann a nie Disneyland. Háj dievka háj, staviame ti máj. Na prvého mája totiž prichádzajú bosorky Adama Weishaupta 🙂

V týchto írských tradíciach si všimnite bosorku zajaca, a ako ho používame dnes, na Veľkú noc, úplne naopak. Na rozkaz Vatikánu ho položime na stôl, predávame v obchodoch deťom čokoládové, aby sa vraj tešili. V lete, zime, zajac už nie je. Toto je presne to ovládanie detí Disneylandu. Follow The White Rabbit. Teraz si spomeňte na film Matrix, kde má NEO nasledovať bieleho zajaca, aby našiel pravdu. Akosi to nesedí s kostolným poriadkom 🙂

Staviame máje, čarodejnice prídu kradnúť maslo

Pri íroch musíte dávať pozor, či to píše írsky kresťan alebo neveriaci. Toto zbúchal kresťan a musel som vyhodiť kopu textu oslavujúcich Boha ako polepšil tých írských pohanov. Lenže tradície národa nemôže poprieť, lebo by ho všetci vysmiali. Vatikán veľmi dobre vie kto sú Tuatha Dé Danann, aj preto nasadil kresťanských mníchov práve do Írska, ktorí sú známi, že prepisovali ručne Bibliu do iných jazykov a 1488x ju prepisovali a prepisujú dodnes.

1. máj nás privádza k začiatku leta a jeden z najdôležitejších dní v írskom kalendári. Prvý máj, podobne ako mnohé festivaly tohto druhu, nemá nedostatok tradícií. Považuje sa za mimoriadne kritický čas, kedy vplyvy z iného sveta môžu byť skutočnou hrozbou.

Májový festival alebo írsky Bealtaine je tiež obdobím, kedy sú víly alebo Sídhe obzvlášť aktívne. Tradične sa považuje za ohňový festival, takže vatry sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. Názov Bealtaine, že znamená „jasný oheň“ a ako mnoho iných sviatkov má svoj pôvod v pohanských časoch.

Mnohé z tradícií spojených s festivalom sa týkajú ochrany pred nadpozemskými silami. Keďže to bolo obdobie, keď sa dobytok vyháňal na pastvu, mnohé z májových povier súvisia s výrobou masla a ochranou zvierat. Na prvý máj sa ľudia obzvlášť báli, že sa bosorky túlajú a kradnú z domácností mlieko a maslo. Keďže mlieko a maslo boli nielen dôležitou súčasťou hospodárstva domácnosti, ale aj stravy, strach z jeho nadprirodzeného odcudzenia bol obrovskou hrozbou pre živobytie domu na budúci rok.

Existujú kúzla na ochranu pred krádežou masla a tiež formy sympatickej mágie na ukradnutie masla. Táto mágia umožnila osobe, ktorá ju vrhla, získať všetko úsilie ostatných osôb pri mútení, zatiaľ čo osoba, ktorá skutočne múti, nezískala nič iné ako penu.

Dávno, v májové ráno, veľa starých žien vyšlo ráno pred východom slnka a zametalo rosu trávy tak, že za sebou ťahali dlhý povraz a volali: „Poďte všetci ku mne, poďte všetkým pre mňa.” Bol to druh čarodejníckeho remesla [sic], odoberanie masla z mlieka iných ľudí.

V jedno májové ráno išiel po ceste muž s koňom a vozom do močiara. Náhodou videl túto starú ženu, ako ťahá za povraz a hovorí: Poďte všetci ku mne. Vyskočil z vozíka, pribehol a odrezal kus lana, priniesol ho domov a hodil do suda. Krátko nato išiel k sudu hľadať lano a na jeho veľké prekvapenie bol sud plný masla.

Lano o ktorom sa hovorí, že zbiera rosu, je formou sympatickej mágie. Keď sa rosa zhromažďuje na lane, predstavuje maslo, ktoré sa kradne tomu, na koho je kúzlo vrhnuté. Bola to s najväčšou pravdepodobnosťou krajina osoby, ktorej bola ukradnutá, na ktorej bola čarodejnica na prvom mieste.

Pokiaľ ide o čarodejnice ktoré kradnú maslo, jednou z najbežnejších foriem, ktoré tento príbeh alebo správa berie, je forma premenlivej ježibaby, ktorá sa premení na zajaca, keď bola v takom tvare, mohla byť zastrelená iba striebornou šesťpencou.

Tento prvok príbehu sa vo folklórnej tradícii objavuje mnohokrát. Ďalší príbeh, ktorý rozprával zberateľský starý otec hovorí o mužovi, ktorý každé ráno videl na poli pri krave zajaca. Keď krava prestala dávať mlieko dostal podozrenie. Rozhodol sa zajaca zabiť a zhromaždil skupinu mužov a psov. Pokúšali sa zajaca zastreliť, no neúspešne. Pelety z brokovnice mu neuškodili.

Pri ďalšom pokuse na druhý deň mal muž v zbrani nepálené striebro a podarilo sa mu zlomiť zajacovu nohu. Keď sa po nej vrátili do domu, našli tam starú ženu s poranenou nohou. Odmietli ju zabiť, pretože to bola stará žena. O mesiac neskôr, keď zomrela, začala krava opäť dávať mlieko.

Ľudia pociťovali skutočnú hrozbu v podobe ježibaby v podobe zajacov. Väčšia Národná folklórna zbierka je posiata správami ľudí, ktorí si pamätajú, ako v májový predvečer hliadkovali na poliach so svojimi otcami s brokovnicami nabitými striebornými šesťpencami, aby zastrelili každého narušiteľa, najmä ak bol videný zajac, čo dokazuje, že to bolo oveľa viac ako len byť súčasťou tradícia rozprávania príbehov.

V rozprávkach s motívom „jaga ako zajac“ sa dosť často stáva, že keď zraneného zajaca sledujú späť do domu, do ktorého vojde, nájdu vo vnútri starú ženu zranenú rovnakým spôsobom ako zajac. Baba Jaga!

Najbežnejším zvykom bolo zbieranie kvetov a vytváranie póz. Zvyčajne sa zbierali pred súmrakom v májový deň, ale niekedy sa tradovalo, že by sa mali zbierať pred úsvitom na Prvý máj. Zvykom bolo aj viazanie kvetov na uzdy koní, chvosty či rohy kráv a tiež na dojnice. Zdobenie týmto spôsobom plnilo ochrannú aj slávnostnú funkciu.

Nájdeme v súvislosti s májovými kvetmi nasledujúci príbeh: S prvým májom je spojených veľa zvykov. Prvým a najdôležitejším z tých starých írskych zvykov bolo rozhadzovanie májových kvetov na prahu domu. Naši predkovia verili, že v každej lesnej kvetine žije malá víla, ktorá dokáže učarovať každému, kto ju drží.

Májové kvety mali byť maličkými zlatými príbytkami šťastia. Dôvodom rozhadzovania kvetov na každom prahu je, že obyvatelia rozprávkových sídiel môžu zasypať bohatstvom šťastia celú domácnosť. Ďalším dôvodom bola ich záchrana pred čarodejníctvom „cailleachov“ alebo starých ježibabov, ktorí mali v májové ráno chodiť z domu do domu a kradnúť maslo a mlieko z májov.

Ktokoľvek, kto by nemal víly šťastia pri strážení svojich prahov, keď prišli cailleachy, všetka ich snaha mútiť by bola v nasledujúcom roku zbytočná. Mali bojovať s vílami šťastia na prahu, ale víly vždy boj vyhrali. V májový večer ľudia dávajú májové kvety na dvere, okná a do vonkajších domov, aby udržali bosorky preč.

Ďalšou formou ochrany, ktorá sa bežne používa proti zlomyseľným silám, či už zo strany sídhe alebo iných, je v tomto hraničnom období májový ker. Rovnako ako väčšina iných tradícií sa táto môže líšiť v popularite podľa regiónu. Praxou bolo získať vetvičku kvitnúceho kríka a ozdobiť ju stuhami, látkou, škrupinkami od vajíčok atď.

Čo sa týka zdobenia škrupinami z vajíčok, škrupiny zozbierané od Veľkonočného pondelka boli obzvlášť cenené na ozdobu. Použité druhy kríkov boli opäť rôzne, príklad je hloh, ker tradične spájaný so sídhe, často známy ako rozprávkové kríky. Keďže májovým kríkom v niektorých oblastiach záležalo aj na šťastí, ľudia sa pokúšali ukradnúť iné májové kríky vo viere, že im môžu ukradnúť šťastie.

Na máj si každá rodina postaví pred domom zelený krík obsypaný žltými kvetmi, ktorých lúky bohato dávajú. Májový ker bol konár alebo trs nejakého vhodného stromu alebo kríka, medzi ktorými bol najpopulárnejší belorítok, ktorý bol vyrúbaný a prinesený domov.

Bol ozdobený kvetmi, stuhami, papierovými stuhami a inými svetlými útržkami materiálu. Na niektorých miestach boli na ňom zavesené girlandy z vaječných škrupín; často to boli farebné alebo zdobené škrupiny veľkonočných vajíčok, ktoré si deti zachránili. Niekedy boli na májovú noc na kríku pripevnené svetlá alebo sviečky.

Májový ker bol vztýčený niekoľko dní pred festivalom a každú noc bol osvetlený, a bol vztýčený aj „na nejakej zelenej alebo obyčajnej, alebo na križovatke, alebo v trhovisko v meste”, ktoré sa často spájajú s nadprirodzenom. Okrem spojenia zbiehajúcich sa ciest s nadprirodzenom uvidíme aj to, ako sa zbiehajúce sa potoky podieľali na prvomájových rituáloch.

Pridáme povery:

Ľudia na Prvý máj nikdy nerozdávali maslo ani mlieko, pretože sa báli nešťastia. Domáci pán išiel zobrať vetvu horského popola a položil ju na hnojisko. Toto malo strážiť kravy a chrániť ich pred zranením. Soľ sa nikdy neopierala ani nerozdávala. Dávno bolo zvykom nehasiť popol z kozuba, ani nezametať podlahu na Prvý máj.

Na 1. mája sa nemá plaviť, kopať, bieliť ani kúpať. To sa vysvetľuje buď ako neochota zapojiť sa do akejkoľvek činnosti, ktorá by sa mohla zdať, že má magický účel, alebo vyhýbať sa čomukoľvek, čo by mohlo byť nebezpečné v čase, keď môže prevládať smola alebo zlý vplyv.

---

Rozprávka skončila a môžete sa zamyslieť čo z toho všetkého sa dnes praktizuje.
Najdôležitejšie je, že na 1. mája bosorky komunistov Bláhu a Weishaupta, musia preč 🙂
U nás vraj, Stavaj dievča hore, staviame ti máje, ale Bláha a Weishaupt zostávajú. Čím to je?
Neviete?
Tým bielym zajacom White Rabbit, ktorý vám ukazuje falošnú cestu do krajiny SMERáckych zázrakov, kde sú finančné zázraky na počkanie a zbohatnete okamžite zázračne vstupom do parlamentu za SMER! Zázračne sa vám začne dariť v podnikaní, nepotrebujete žiadne víly!

Jefferson Airplane LSD „White Rabbit”, jedna tabletka ťa zväčší a jedna zmenši…

Jefferson Airplane’s White Rabbit bola známa prvou popovou piesňou zameranou na zážitok z halucinogénov, ktorá zabodovala vo vysielaní hlavného prúdu rádií.

Kapííííííííííííto?? Záverečné slová: Feed Your Head!

---

Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi