Stratené mesto Iram of the Pillars alebo Atlantis of the Sands je meno legendárneho strateného mesta v južných arabských pieskoch, o ktorom sa tvrdí, že bolo zničené prírodnou katastrofou alebo trestom od Boha. Hľadanie bolo popularizované knihou Atlantis of Sands z roku 1992 – Hľadanie strateného mesta Ubar, Ranulph Fiennes, alebo Sir Ranulph Twisleton-Wykeham-Fiennes, 3rd Baronet. Fiennes pôsobil v britskej armáde osem rokov, vrátane obdobia protiteroristickej služby, keď bol pripojený k armáde Ománskeho sultanátu. Neskôr podnikol početné expedície a bol prvou osobou, ktorá navštívila severný a južný pól a ako prvý úplne pešo prešiel cez Antarktídu. V máji 2009, vo veku 65 rokov, vyliezol na vrchol Mount Everestu.

Toto mesto dostalo rôzne mená, najčastejšie sú Ubar, Wabar a Iram. O tomto meste aako o Irame, píše aj šialený arab z Necronomiconu – “V akom okamihu k jeho duševnej transformácii došlo, môžeme na to len prísť. Nepochybne kľúč môže byť v dlhej púti, počas ktorej prišiel do styku s tajnými kulty starovekého Babylonu a Egypta. On by potom odísť ako pustovník po dobu desiatich rokov do púšte južnej Arábie, Dahn alebo “šarlátová púšť”, kde sa hovorí, že zlí duchovia žijú.

Tam, podľa jeho vlastných prejavov, bol schopný uvažovať Iram of the Pillars, mesto medi, ktoré založil mýtický národ Ad a na začiatku času ten bol prekliaty hriechom ješitnosti a rúhania, lebo tvrdil, že je kráľ a musi byť uctievaný ako Boh sám. Od tej doby mesto stále existuje v srdci púšte, ale je pre väčšinu očí neviditeľné a len za niekoľkých okolností ho možno navštiviť. Avšak, Alhazred, už zahľádený do tajomstva mágie, navštívil zakázané miesto a preskúmal podzemné jaskyne, známy ako Bezmenné mesto, zachrániť stopy starovekej rasy, ktorá by slúžila ako základný dokumentárny zdroj v písaní jeho slávneho Al-Azif”. No a Bezmenné mesto, to je zase Lovecraftov román Bezmenné mesto (The Nameless City).

Nie že by som to spájal naschvál, ale tak to je:))

Na začiatku 90. rokov 20. storočia významné noviny dal správu o veľmi dôležitom archeologickom náleze s nasledujúcimi titulkami; „Nádherné arabské mesto bolo založené“, „Legendárne arabské mesto bolo založené“, „Ubar, Atlantis of Sands“. Tento zaujímavý archeologický nález je dôležitejší v tom, že jeho meno existuje v Koráne. Až do tej doby bolo mnoho nových ľudí, ktorí považovali kmeň Ad uvedený v Koráne za legendu a nikdy ju nezakladali, prekvapených týmto novým nálezom. Lenže národ Ad existoval, boli to potomkovia Noeho. No každý bol asi potomkom Noeho aj ten prorok HUD, jeho hrobka dole na obrázku.

Nicholas Clapp je amatérsky archeológ, ktorý založil mesto uvedené v Koráne. Pri výskume arabských dejín, arabského historika a dokumentárneho producenta, Nicholas Clapp narazil na knihu s názvom „Arábia Felix“, ktorú napísal Bertram Thomas, anglický vedec z roku 1932. Arabia Felix je názov daný regiónu regiónu Rimanom na juhu Arabského polostrova a dnes pokrývajú časti Jemenu a Ománu. Anglický vedec Bertram Thomas uskutočnil výskumnú cestu v oblasti mesta Ubar, kde je zvyšné mesto, miesto neďaleko pobrežia Ománu. Počas cesty sa stretol s beduínmi, ktorí bývali v púšti a ukázali mu starú cestu a povedali mu, že táto cesta patrí k veľmi starému mestu zvanému Ubar. Nicholas Clapp, ktorý preskúmal knihu Bertrama Thomasa, urobil dva pokusy s cieľom dokázať existenciu Ubar, o ktorej Thomas informoval. Spočiatku našiel stopy cesty, ktorej existenciu mu povedali beduíni.

Toto je len fantázia na obrázku.

Následne sa prihlásil k NASA a požadoval, aby bola táto oblasť fotografovaná prostredníctvom satelitu. Potom začal skúmať staré skripty a mapy, ktoré existujú v Huntingtonskej knižnici v Kalifornii. Po krátkom výskume našiel mapu, ktorú v roku 200 nl. vypracoval egyptsko-grécky geograf Batlamyus. Mapa ukazuje miesto starobylého mesta a nákres cesty, ktorá viedla k tomuto mestu. Na fotografiách zhotovených NASA sa objavili niektoré stopy po ceste, ktoré nebolo možné vidieť voľným okom, ale boli viditeľné úplným leteckým pohľadom. Oba spôsoby znázornené v starej mape a satelitné fotografie sa navzájom podporovali. Konečným bodom týchto spôsobov bolo veľké územie, ktoré bolo kedysi mesto. Bolo teda objavené miesto legendárneho mesta, ktoré bolo predmetom ústnych príbehov a ktoré rozprávali Beduíni.

Počas vykopávok sa z piesku začalo objavovať zvyšné staré mesto. Toto mesto bolo teda pomenované „Ubar, Atlantis of Sands“. Skutočným dôkazom toho, že toto staré mesto je mesto Ad, ktoré sa spomína v Koráne, sú pozostatky mesta. Od prvého momentu odkrytia zrúcaniny sa ukázalo, že toto zrútené mesto patrilo k národu Ad a piliere boli stĺpmi Iramových, ktoré boli spomenuté v Koráne. Počas vykopávok sa našli vysoké stĺpy uvedené v Koráne.

Juris Zarins, ktorý je členom výkopového tímu, uvádza toto; „Toto mesto odlišuje od ostatných archeologických nálezov vysoké stĺpy. Toto mesto je preto mestom Ad národa Irama, o ktorom sa hovorí v Koráne. “

Na internete nájdete kopu kadejakých fotiek z rôznych PC hier, ktoré o tomto meste hovoria. Podobne sa na tom vybláznili aj DevianArt.

Na záver dáme niečo pekné z Yemenu, na krajinu na ktorú každý kašle: Čím to je??

Site of the grave of the prophet Hud

Prorok Hud a jeho muži žili v provincii Jemen Hadramawt. Táto oblasť sa nachádza na južnom konci Arabského polostrova, v oblasti zakrivených piesočných kopcov. Jeho ľud: Hud bol poslaný do arabského kmeňa s názvom Ad, ktorí boli tiež v spojení s predkami iného arabského kmeňa známeho ako Thamud. Oba kmene hlásili, že sú potomkami proroka Nuha (Noe).

„Ad boli vo svojej dobe mocní ľudia, predovšetkým pre svoju pozíciu na južnom konci afrických / arabských obchodných ciest. Boli nezvyčajne vysokí, zvykli zavlažovať na kultiváciu a stavali veľké pevnosti. Jeho posolstvo: Ľudia Ada uctievali niekoľko veľkých božstiev, Poďakoval mu za to, že im dal dážď, udržiaval ich v bezpečí, poskytoval im jedlo a obnovoval ich zdravie po chorobe. Prorok Hud sa pokúsil vyzvať svoj ľud, aby sa klaňal Jednému Bohu, ktorému by mali poďakovať za všetky svoje požehnania. Zavolal na “svoj” ľud pre svoju márnosť a tyraniu a vyzval ich, aby sa vzdali uctievania falošných bohov. Vyzývali ho, aby na nich priviedol hnev Boží. „Ad” ľudia trpeli trojročným hladomorom, ale namiesto toho, aby ho brali ako varovanie, považovali sa za neporaziteľných.

Jedného dňa sa k ich doline dostal veľký oblak, ktorý považovali za dažďový oblak, ktorý požehnal ich zem čerstvou vodou. Z toho bola to devastujúca piesočná búrka, ktorá deväť dní zničila Zem a zničila všetko. Jej Koránsky príbeh: Príbeh Hud sa v Koráne viackrát spomína. 46 (v. 21-26): Pamätajte, že Hud, jeden z Adových vlastných bratov, hľa, varoval svoj ľud pred navíjacími pieskami, ale varovali pred ním a po ňom a povedal:

„Neboj sa iba Alah, pre teba sa bojím trestu mocného dňa. “Povedali:„ Prišiel si, aby si nás odstavil od našich bohov a potom spôsobíš nám nešťastie, ktoré nás ohrozuje, ak hovoríš pravdu? “

Povedal:„ Vedieť, kedy to príde, to vie iba Allah. Vyhlasujem vám poslanie, na ktoré som bol vyslaný, ale vidím, že ste ľud nevedomosti”.

Keď videli oblaky, ktoré sa pohybujú smerom k ich dolinám, povedali: „Tento oblak prinesie dážď!

Nie, toto je nešťastie, ktoré ste si chceli urobiť. Ponáhľajte sa! Vietor v ktorom je prísny trest! Všetko zničí, prikázanie jeho Pána! Potom ráno bolo vidieť už len zrúcaniny ich domov, a preto odmeňujeme tých, ktorým bol daný hriech. Jedenásta kapitola Koránu je pomenovaná po ňom. ÁÁmen.
Točno vrijeme kada je prorok Hud propovijedao nepoznato:))))))))