Súčasná história židovského národa bola sledom neustálych migrácií, sledom masového putovania a utrpenia. Ak niekde vyháňajú židov, vždy si musíte spomenúť na katolícky Vatikán, ten rozhoduje o všetkom. Potom to bude jednoduchšie pochopiť, lebo nejde o žiadnu úžeru a podobné výhovorky. Skrátka židia odmietli Vatikánu vydať Jeruzalem a tým skončili. O tom boli križiacke výpravy. V žiadnom prípade nemohlo ísť o náboženstvo, lebo aj sám Vatikán je náboženský podvod od začiatku svojej existencie.

Súčasná história židovského národa bola sledom neustálych migrácií

To bude perlička, lebo dnes okolo Adolfa Putina sú len a len židovskí oligarchovia. Večne ožratý Moskovita by dávno všetko prepil. Skrátka keď ide o prachy rusovi aj žid je dobrý, banky v Rusku založili Rothshildovci a nie Taras Bulba.

Toto je história „Galut“ alebo vyhnania. Niektorí to poznáme pod pojmom Operácia Gladio. Operácia proti všetkým nekatolíkom. Niečo podobné robí teraz Trump v USA. To je dôležité slovo – nekatolíkom. Takto zistite koho Hitler posielal do lágrov po zmluvách s Vatikánom.

V roku 1290 boli všetci Židia vyhnaní z Anglicka a potom z Francúzska v roku 1292. Vyhnaní sa usadili prevažne v Španielsku. Avšak v roku 1492 pod tlakom inkvizície boli všetci Židia (okrem pokrstených alebo Marranos) vyhnaní zo Španielska a v roku 1497 aj z Portugalska: presťahovali sa do Talianska, severnej Afriky a Turecka.

Približne v rovnakom čase prebiehalo masové presídľovanie Židov z Nemecka do východnej Európy, najmä do Poľska a Litvy.

Po začlenení väčšiny týchto území do Ruska bola práve táto krajina predurčená stať sa a na dlhý čas demografickým vodcom židovskej diaspóry. A napriek tomu sa Rusko súčasne obrátilo na implementáciu tvrdej antisemitskej štátnej politiky, ktorá zahŕňala zavedenie bledého osídľovania a epizodické vyhnanie Židov, ktorým sa podarilo vyhnúť sa antisemitskej ruskej legislatíve spravodlivými prostriedkami alebo faulom.

V tomto bode stojí za to zdôrazniť, že takéto sovietske deportačné praktiky majú podstatný predrevolučný precedens. Okrem toho obeťami neboli výlučne Židia. Až do roku 1861 to boli v Ruskej ríši iba poddaní roľníci, ktorých veľký počet a stupeň osobnej podriadenosti prevyšoval počet židovského obyvateľstva. A predsa po roku 1861 to boli samotní Židia, ktorí boli „menejcenní“ ako každá iná ekvivalentná skupina.

Vyháňanie a iné druhy represií voči Židom sa zvýšili až koncom 19. storočia, čím sa zvýšil tlak na ich odchod a spustila sa nová vlna masovej židovskej emigrácie z Ruska, najmä do USA, a keď to bolo možné, do Palestíny. Rozhodujúcu úlohu v tomto procese zohrali rozsiahle deportácie Židov z Moskvy a Rostovonu-Donu v rokoch 1891–1892.

Židovská populácia v Moskve zahŕňala kategórie s rôznym statusom. Obchodníci, kvalifikovaní lekári, inžinieri a právnici požívali právo na bezpodmienečný pobyt Prehistória a klasifikácia 19 spolu s vojakmi vo výslužbe. Remeselníci, chemici, farmaceuti a učni požívali podmienečné právo pobytu, t. j. platné len vtedy, keď boli skutočne zamestnaní v živnosti uvedenom v ich „remeselných“ preukazoch totožnosti.

Niekoľkým kategóriám – ako sú osobní sekretárky alebo úradníci – bolo dovolené zostať len za predpokladu, že majú povolenie miestnej správy. Dňa 29. marca 1891 Alexander III vydal dekrét, ktorý zakázal židovským remeselníkom usadiť sa v Moskve a Moskovskej oblasti, predpokladal vyhostenie tých, ktorí tam už žili. V praxi sa dekrét rozšíril na mnohé ďalšie kategórie židovského obyvateľstva.

Dňa 14. júla bol vydaný tajný príkaz, ktorý umožnil začať vyhostenie, ale zároveň stanovil právo na odklad na rôzne časové obdobia, maximálne však na jeden rok. Bolo vydaných niekoľko povolení na pobyt: prakticky jediné dostal Isaac Levitan. A predsa časť židovskej komunity zostala, za cenu „morálnej migrácie“, t. j. konvertovania na kresťanstvo (typicky na luteránstvo).

Od 14. augusta do 14. júla 18923 (v závislosti od podmienok odkladu) boli moskovské železničné stanice preplnené veľkým počtom Židov. Mnohí z nich odišli do miest za „Bledým osídlením“, prevažne na územie bývalého Poľského kráľovstva a na juh, konkrétne do Odesy. Podľa nepriameho odhadu S. Vermela bolo v období rokov 1891 – 1892 z Moskvy deportovaných približne 38 tisíc ľudí.

Väčšina z nich smerovala priamo do zahraničia, predovšetkým do nemeckých námorných prístavov. Táto udalosť, aj keď zdanlivo zasiahla iba Moskvu a bola sotva štatisticky významná, mala napriek tomu kolosálne následky, konkrétne vytvorila rozhodujúci impulz pre masovú židovskú emigráciu z celého Ruska do Severnej Ameriky.

S. Vermel tvrdí, že v roku 1891 emigrovalo z Ruska 42 145 Židov; a až 76 417 v roku 1892. A to sa dialo aj napriek zatvoreniu amerických prístavov začiatkom roku 1892 z dôvodu hrozby epidémií.

V roku 1895 nasledovalo nové rozhodnutie o vyhnaní Židov z Ruska. Tentoraz sa to týkalo perzských Židov (niekoľko stoviek domorodcov z Herátu a Meshkhedu sa usadilo predovšetkým v oblasti Merv). Čoskoro však vyhostenie vystriedalo povolenie na pobyt v Zakaspickom Obl. hoci so štatútom „dočasných obyvateľov“.

V roku 1910 však boli prakticky všetci Herátski Židia vyhnaní z Ruskej ríše ako zahraniční Židia. Ako už bolo spomenuté, Židia neboli jedinou skupinou vystavenou núteným migráciám v cárskom Rusku. Napríklad na samom začiatku 19. storočia, počas rusko-tureckých vojen v oblasti Čierneho mora, bola celá moslimská populácia (Tatári, Turkomani a Nogayovia) deportovaná z oblasti medziriečia Prut – Dnester na Krym.

Deportácie a presídľovanie vo všeobecnosti sa stali dobre zavedenou metódou boja proti kaukazskej vojne a upevňovania ťažko vybojovaných územných ziskov. Dokonca aj v priebehu alebo v spojení s niektorými vojenskými akciami bolo veľa horských aulov presunutých na rovinu alebo zväčšených. Napríklad celá populácia Veľkých Kabardov bola zoskupená len do 33 veľkých aulov. Tisíce a niekedy dokonca desaťtisíce Čečencov boli presunuté z oblastí „piemontu“ na roviny, konkrétne na miesta, ktoré im pridelili Rusi.

Dnes sa súdruh KGBák pchá do zadku islámu ako žiadny líder na svete

Holt moslim nepije ako Moskovita 🙂

Ruské úrady sa tiež pokúšali vnútiť svoj príkaz vnútornému usporiadaniu osád horalov. Napríklad zlúčenie menších čečenských aulov do väčších podkopalo vnútornú klanovú [teip] jednotu. Po zajatí Šamila a víťaznom konci kaukazskej vojny na východnom Kaukaze zamýšľala ruská vláda úplné presídlenie vysokohorských Čečencov z Kaukazu.

Plán bol dokonca čiastočne realizovaný, ale len s ohľadom na malé – nekompromisné – skupiny obyvateľstva. Potom, čo Rusi dosiahli víťazstvo aj na západnom Kaukaze a do istej miery aj pod vplyvom tureckej propagandy, došlo k hromadnému sťahovaniu takzvaných Muchadjirov, horalov z dobytého západného Kaukazu, do Turecka.

V období rokov 1863 – 1864 celkovo asi 418-tisíc Adyghovcov, Abázov a Nogayov odišlo zo svojej vlasti do Turecka a asi 90-tisíc sa presťahovalo na rovinu, konkrétne do ľavobrežnej Kubáňskej oblasti. Asi 20 tisíc horských moslimov, ktorí žili v Tsebelde v Abcházsku, bolo v roku 1866 vystavených administratívnemu vyhosteniu do Turecka po tom, čo zorganizovali vzburu a pokúsili sa zaútočiť na Suchumi.

Ďalších 100 rodín bolo presídlených do Turecka z Trans-Katal Okrug. Potomkovia týchto emigrantov stále žijú v Turecku, ako aj v iných krajinách Blízkeho východu, v západnej Európe a USA.

Turecko však nebolo jediným cieľom cárskych represívnych deportácií. Napríklad účastníci povstania v roku 1871 v západnom Dagestanskom okrese Unkratl boli presídlení na Sibír, do vnútroruských gubernií a iných častí Dagestanu. Účastníci povstania vedeného imámom Ali-Bekom v roku 1877 vo Vedeno Okrug boli čiastočne presídlení do rovine a čiastočne ponechané ako pracovná sila na rúbanie lesov.

Administratívne vyhostenie (v rozsahu do niekoľkých stoviek osôb) sa na Kaukaze občas uskutočňovalo aj neskôr: bola preukázaná napríklad skutočnosť vyhostenia 300 Osetincov za protivládne povstalecké akcie v rokoch 1905 – 1906. Vodcu čečenských gangstrov Zelimchana Gushmazukaeva a jeho gangu v rokoch 1905 – 1911 (útoky na vlaky, pokladnice, obchody atď.) opäť prinútili vládu uvažovať o deportácii „očividne zákerných osôb s ich rodinami“ alebo aspoň „mužskej línie akéhokoľvek gangstera spolu so svojou rodinou“ od Kaukazu po východnú Sibír.

Zhruba 3 000 Zelimkhanových príbuzných bolo vyhnaných, presídlených a nebolo im dovolené vrátiť sa až do začiatku prvej svetovej vojny.

Putin: Islám je neoddeliteľnou súčasťou ruskej kultúry

No preto, lebo by ho Kadyrov a spol, zožrali za 10 minút a potrebuje ich územie. Majú islám, ale nie všade je povolené ho vyznávať v celku. Tam kde sa KGBák Putin bojí, majú povolenú aj šaríu, lebo tadiaľ tečie ropa a plyn 🙂

Potreby pre psov a doplnky

Potreby pre psov a doplnky


Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™