Keď sa dnes niekto pýta, kto bol najväčší slovenský vodca všetkých čias, polovica národa zakričí: „Svätopluk!“ A tá druhá si ho pomýli s výrobcom kobercov. Pravda je, že Svätopluk I., knieža Veľkej Moravy, bol skutočne mužom veľkého formátu – najmä čo sa týka schopnosti lavírovať medzi východom a západom ešte skôr, než to bolo cool.

Rastislav – ten idealista, čo chcel suverenitu

Najprv tu bol Rastislav. Slovanský vodca s utopickým snom o duchovnej nezávislosti. Zavolal Cyrila a Metoda, lebo sa mu nepáčilo, že nemeckí biskupi ovládajú miestny content. Chcel vlastný slovanský jazyk v liturgii, decentralizáciu moci a GDPR pre duše veriacich. Problém? Bolo to až príliš pokrokové na vtedajší svet.

Svätopluk: Zrada ako startup

V tej chvíli prichádza na scénu náš Svätopluk – Rastislavov synovec a génius tichej diplomacie (čítaj: zákulisných ťahov). Zatiaľ čo Rastislav sníval o veľkomoravskej suverenite, Svätopluk si robil networking s Frankmi. Keď prišlo na lámanie chleba, neváhal: Rastislava zradil, dal ho Frankom a tí ho za odmenu – ako správne západné impérium – oslepili a uväznili.

Znie vám to povedome? Niektorí naši vodcovia by si tiež radšej vypichli oko, než aby nechali niekoho iného šíriť alternatívnu víziu krajiny.

Za Franky proti Frankom. Ale nie tak celkom.

Svätopluk sa medzičasom vyznamenal ako elastický vládca. Frankom prisahal vernosť, potom sa proti nim postavil, potom zasa prisahal, potom zasa nie. Keby žil dnes, jeho statusy na sociálnych sieťach by menili smer častejšie ako počasie v Bratislave.

V jednej chvíli mu Franská ríša dá titul „dux“ (vojvoda), v druhej sa stavia na čelo protifranskej revolúcie a vyhlasuje Veľkú Moravu za takmer suverénne impérium. V podstate politický spin doktor pred Kristom. So zmyslom pre pragmatizmus, ktorý mu závidí aj súčasná Európska komisia.

Geopolitika s príchuťou Šoroša

No dobre, Šoroš vtedy ešte nebol. Ale Svätopluk si určite dal záležať, aby v krajine zostal kontrolovaný chaos. Taký, kde si panovník môže raz zvolať cirkevných hodnostárov zo západu, inokedy zas tvrdiť, že sme „východní Slovania“, ale nikdy nie tak, aby sa dalo niečo konkrétne vyvodiť. Stratégiu „ani ryba, ani rak“ ovládal ako majster.

Nuž a niektorí dnešní lídri by za túto schopnosť rozmlžiť význam slov dali aj polovicu štátneho rozpočtu (a druhú minuli na prieskum verejnej mienky).

Odkaz: Tradícia zrady ako dedičstvo

História si Svätopluka pamätá ako panovníka, za ktorého vlády dosiahla Veľká Morava svoj zenit. No tiež ako muža, ktorý svojím taktickým šachovaním sľubov a zmlúv spôsobil, že o sto rokov po jeho smrti nezostal z tej ríše ani súdok medoviny.

Napriek tomu dodnes stojí jeho jazdecká socha na bratislavskom hrade. A každý, kto sa na ňu pozrie, si môže položiť otázku: „Je to hrdina, alebo politický realista s korporátnou tvárou?“ Alebo len ďalší, čo veril, že keď zahrá na všetky strany, zostane nesmrteľný.

Záver pre súčasných vodcov

Takže, milí vládni stratégovia, ak budete nabudúce v pokušení vydať svojho súkmeňovca cudziemu impériu, aspoň to spravte s kráľovským držaním tela. A nech vám pri tom v pozadí hrá gajdoš, ako keď víly tancovali okolo Palčeka.

Svätopluk nám totiž zanechal odkaz: zrada je vec štýlu. A história má krátku pamäť, najmä keď ju píšu tí, ktorí z nej profitujú.

Výborná webtránka o Zoroastriánoch: Ohňové Zoroastrijské chrámy – Atash Bahram