Izrael spustil 13. júna 2025 vojnu proti Iránu na základe spravodajských informácií, ktoré podľa jeho tvrdení dokazovali, že Irán dosiahol „bod bez návratu“ v snahe získať jadrovú zbraň. Tieto dôkazy presvedčili izraelskú bezpečnostnú elitu, aby okamžite konala, a boli zdieľané s USA a ďalšími západnými spojencami, čím ovplyvnili ich rozhodovanie o podpore konfliktu.

Tajná spravodajská zložka, ktorá viedla Izrael k vojne s Iránom

Hoci The Economist nemal priamy prístup k týmto materiálom, získal exkluzívne informácie od dôveryhodného zdroja, ktoré odhaľujú obsah izraelských spravodajských zložiek a ich tvrdenia o iránskom jadrovom programe, vrátane obohacovania uránu a jeho urýchleného pokroku. Niektoré detaily sú už známe, iné sú nové a vyvolávajú kontroverzie, keďže spravodajské služby niektorých západných krajín sú skeptické voči naliehavosti iránskej hrozby a v administratíve prezidenta Donalda Trumpa sa objavujú názorové rozdiely.

Izraelské zložky údajne odhalili, že Irán od roku 2019 tajne vytvoril skupinu vedcov zameranú na vývoj jadrových zbraní. Tieto dokumenty ďalej naznačujú, že časť obohateného uránu bola skrytá pred inšpektormi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA), čo naznačuje porušenie medzinárodných dohôd. Okrem toho spravodajstvo poukazuje na plány Iránu „spárovať“ jadrovú zbraň s balistickou raketou, čo by výrazne zvýšilo jeho vojenskú hrozbu.

Tieto zistenia boli kľúčové pre izraelské rozhodnutie spustiť preventívny útok, ktorý zahŕňal letecké údery na iránske jadrové zariadenia vo Fordowe a Isfaháne, ako aj na systémy protivzdušnej obrany v Teheráne.

Konflikt sa začal v skorých ranných hodinách 13. júna, keď izraelské sirény varovali obyvateľov a iránske mestá otriasli mohutné výbuchy. Izrael tvrdí, že jeho útoky spôsobili „významné škody“ na iránskych jadrových a raketových kapacitách, no odhaduje, že na ich úplné oslabenie bude potrebovať najmenej dva týždne intenzívnych operácií.

Irán odpovedal vlnami balistických rakiet a dronov, z ktorých približne 100 bolo odpálených na Izrael, niektoré z Iraku, aby sa skrátil čas letu. Tieto útoky však mali obmedzený dopad, čo iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí označil za „tvrdú odpoveď“, no v skutočnosti boli skôr symbolické.

Spornosť izraelských spravodajských informácií vyvoláva otázky o ich vierohodnosti. Niektoré západné spravodajské služby spochybňujú, či iránska hrozba bola skutočne tak bezprostredná, ako Izrael tvrdí, a pripomínajú minulé prípady, keď spravodajské údaje viedli k sporným vojnám, ako napríklad v Iraku v roku 2003.

V administratíve Donalda Trumpa panujú rozpory – časť republikánov, ako senátor Lindsey Graham, tlačí na „dokončenie práce“ a plnú podporu Izraela, zatiaľ čo iní váhajú, či sa USA majú hlbšie angažovať. Trump sám posiela zmiešané signály, raz hovorí o diplomatickom riešení, inokedy naznačuje, že by mohol podporiť tvrdší zásah.

Regionálne dôsledky vojny sú značné. V Teheráne podľa organizácie Human Rights Activists zahynulo najmenej 585 ľudí a základné služby kolabujú. Kybernetické útoky ochromili banky, obchody sú zatvorené a nemocnice čelia nedostatku personálu.

V arabskom svete sledujú konflikt s odstupom – v Libanone sa rakety odpálené na Izrael stali virálnym obsahom na sociálnych sieťach, no väčšina krajín zostáva mimo priameho zapojenia. Hizballáh, tradičný iránsky spojenec, sa zatiaľ zdržal výraznej podpory, čo signalizuje možné oslabenie iránskeho vplyvu.

Čurillovci - Policajti v prvej línii boja s mafiou - Marek Vagovič