Tanec slnka Kado u Indiánov Kiowa je posvätný rituál nekonečných prérií. Sun Dance známy v jazyku Kiowa ako Kado, je jedným z najvýznamnejších a najposvätnejších obradov indiánskeho kmeňa Kiowa, ako aj ďalších kmeňov Veľkých plání (napr. Lakotov, Čejenov, Arapahov). Pre Kiowa predstavoval duchovné spojenie s prírodou, obetu za blaho komunity a obnovu sveta. Tento rituál, hlboko zakorenený v ich kultúre a náboženstve, bol kombináciou fyzickej výdrže, mystickej vízie a kolektívnej modlitby.

Tanec slnka u Indiánov Kiowa: Posvätný rituál prérií

Tanec slnka sa u Kiowa objavil pravdepodobne v 18. storočí, keď migrovali na Veľké pláne a osvojili si prvky prérijnej kultúry od susedných kmeňov, najmä Čejenov a Arapahov s ktorými mali obchodné a vojenské kontakty. Podľa kiowskej ústnej tradície bol tento obrad darom od nadprirodzených bytostí, ktoré ho naučili ich predkov, aby si vyprosili požehnanie od Slnka – jedného z hlavných duchov v ich viere.

Kiowa ho začali praktizovať po tom, čo získali kone a stali sa nomádskymi lovcami bizónov, čím sa ich život prispôsobil rytmu prérií.

Obrad sa konal raz ročne, zvyčajne na jar alebo v lete, keď boli bizónie stáda najpočetnejšie a kmeň sa mohol zhromaždiť na veľké spoločné podujatie. Historici odhadujú, že Kiowa vykonávali Tanec slnka pravidelne od začiatku 19. storočia až do jeho zákazu vládou USA v roku 1890.

Tanec slnka u Kiowa trval niekoľko dní (zvyčajne štyri až osem) a bol starostlivo organizovaný pod vedením kňaza alebo šamana, ktorý mal vízie a spojenie s duchovným svetom. Obrad mal tri hlavné fázy: prípravu, samotný tanec a koniec.

Príprava:

Výber miesta: Kiowa postavili veľké kruhové lôžko (medicine lodge) z drevených tyčí a koží uprostred tábora. V strede stál vysoký stĺp (často topoľový), symbolizujúci spojenie zeme s небom a Slnkom. Stĺp zdobili farebné stuhy a niekedy lebka bizóna ako obeta.

Pôst a očista: Účastníci – najmä muži, ktorí sa rozhodli tancovať – sa niekoľko dní postili a čistili v potných chatrčiach (sweat lodges), kde sa modlili a spievali. Ženy a starší pripravovali jedlo pre komunitu, hoci tanečníci nejedli ani nepili.

Tai-me: Kľúčovým prvkom bol Tai-me, posvätná soška zo zelenej kože, ktorá predstavovala ducha Slnka a ochrancu Kiowa. Tai-me niesol určený strážca (Tai-me Keeper) a umiestnil ho na oltár v lôžku. Soška bola tajomstvom kmeňa a nikdy sa neukazovala cudzím.

Samotný tanec:

Účastníci: Tancovať mohli len vybraní muži – často bojovníci alebo tí, ktorí mali víziu od duchov. Počet sa líšil, no zvyčajne ich bolo 10 až 20.

Rituál: Tanečníci stáli v kruhu okolo stĺpa, pripútaní koženými povrazmi, ktoré boli prevlečené cez kožu na hrudi alebo chrbte pomocou drevených špízov. Tancovali dopredu a dozadu, hľadiac na Slnko, spievali posvätné piesne a fúkali do píšťal vyrobených z orlích kostí.

Tanec trval hodiny, niekedy dni, bez prestávky, jedla či vody.

Obeta: Prepichnutie kože bolo obetou Slnku – čím väčšia bolesť, tým silnejšia prosba o požehnanie (úroda, zdravie kmeňa, víťazstvo vo vojne). Niektorí tanečníci sa snažili vytrhnúť špízy z tela, čo bolo považované za prejav odvahy a spojenia s duchmi.

Vízie: Počas tanca mnohí upadli do tranzu od vyčerpania a dehydratácie, čo im prinášalo vízie – odkazy od Slnka alebo predkov, ktoré potom tlmočili kmeňu.

Po skončení tanca (keď sa špízy vytrhli alebo tanečníci vyčerpali) nasledovala hostina pre celý kmeň. Tanečníci boli považovaní za hrdinov a dostali dary (kože, perá). Tai-me sa vrátil do úschovy a kmeň sa rozišiel s pocitom obnovy.

Symbolika Tanca slnka

Slnko: Pre Kiowa bolo Slnko zdrojom života, sily a duchovnej energie. Tanec bol poďakovaním za bizónov, úrodu a ochranu, ale aj prosbou o pokračovanie hojnosti.

Stĺp: Symbolizoval os sveta (axis mundi), ktorá spája zem s nebom. Jeho výzdoba odrážala kiowskú vieru v harmóniu prírody.

Obeta: Bolesť a krv boli darom duchom – Kiowa verili, že obeta posilňuje ich spojenie s Séndeh, najvyššou bytosťou, a zabezpečuje prežitie kmeňa.

Komunita: Hoci tancovali jednotlivci, obrad bol kolektívny – ženy spievali, starší radili, deti sa učili tradície. Bol to akt jednoty.

Tanec slnka u Kiowa vyvrcholil v 19. storočí, no po presídlení do rezervácie v Oklahome (po Dohode z Medicine Lodge, 1867) čelil tlaku zo strany USA. Americká vláda a misionári ho považovali za „barbarský“ a pohanský:

Zákaz v 1890:

Úrad pre indiánske záležitosti (Bureau of Indian Affairs) zakázal Tanec slnka pod hrozbou trestu väzenia a odobratia zásob. Posledný veľký obrad Kiowa sa konal v roku 1887 pred masívnym zásahom armády.

Úpadok bizónov: Vyhubenie bizónov (1870–1880) oslabilo ekonomický a duchovný základ obradu, ktorý bol spojený s loveckým životom.

Oživenie a moderná doba

Po zákaze sa Tanec slnka u Kiowa nepraktizoval verejne, ale jeho prvky prežili v iných formách. Po roku 1930, keď sa politika USA zmiernila (Indian Reorganization Act, 1934), Kiowa začali oživovať tradície. Dnes sa obrad koná zriedkavo a v súkromí, bez prepichovania kože kvôli právnym a zdravotným obmedzeniam.

Tanec slnka (Kado) bol posvätný obrad Kiowa na Veľkých planiach, konaný raz ročne na jar alebo v lete. Muži tancovali okolo stĺpa, pripútaní povrazmi cez kožu, hľadiac na Slnko, aby si vyprosili požehnanie od Séndeh a Tai-me, posvätnej sošky.

Trval dni, bez jedla a vody, s cieľom obety za kmeň – zdravie, bizónov, víťazstvo. Po príprave v potných chatrčiach a hostine na konci bol symbolom jednoty a obnovy. USA ho zakázali v 1890, no jeho duch pretrval v moderných rituáloch.

Letné dovolenky 2025