Existujú dôkazy, že Teherán zaistil bezpečnosť pre vysokopostavených členov al-Kájdy na svojom území ako súčasť iránskej stratégie proti USA. Od roku 2015 sa Irán rozhodol povoliť Al-Káide zriadiť nové operačné veliteľstvo pod podmienkou, že agenti Al-Káidy budú dodržiavať pravidlá režimu upravujúce pobyt Al-Kájdy v krajine. Irán tiež poskytol vodcom al-Kájdy väčšiu slobodu pohybu v rámci Iránu pod ich dohľadom.
Teraz niečo o rusko iránskej “úzkej” spolupráci proti USA 🙂
Teherán zaistil bezpečnosť pre vysokopostavených členov al-Kájdy
Irán možno zvýšil úsilie o využitie teroristických buniek Al-Kájdy, keďže táto džihádistická skupina zmenila svojich vodcov. Po smrti vodcu Al-Kájdy Al-Zawahiriho sa úradu s najväčšou pravdepodobnosťou ujali Seif al-Adel, bývalý egyptský dôstojník špeciálnych síl a vysokopostavený člen Al-Kájdy, ktorý je v Iráne už dlho. Al-Káida formálne nevymenovala nástupcu Aymana al-Zawahiriho, o ktorom sa predpokladá, že bol zabitý pri raketovom útoku USA v Kábule v roku 2022, čo organizácii uštedrilo ranu od zabitia jej zakladateľa Usámu bin Ládina v roku 2011.
Dôkazy, že Teherán zaistil bezpečnosť pre vysokopostavených členov al-Kájdy na svojom území ako súčasť iránskej stratégie proti USA.
Poskytnutie bezpečného útočiska pre Al-Káidu a silnejšia spolupráca s IRGC umožňuje Iránu:
1. Usporiadajte útoky pod falošnou vlajkou proti USA.
2. Vyhnite sa útokom sunnitskej skupiny na šiitský Irán. Napriek všetkej pomoci, ktorú Chameneího režim poskytol Al-Káide, Teherán v skutočnosti na nejaký čas uvalil prísne obmedzenia na svojich agentov v Iráne.
3. Ovplyvniť regionálne sunnitské monarchie v kontexte konkurenčného vplyvu a ochrany Teheránu proti politike Rijádu.
4. Podkopať situáciu v Maroku uprostred snahy Teheránu rozšíriť svoj vplyv na Sahel a Saharu.
Al-Adel dokázal upevniť alebo zvýšiť kontrolu nad niektorými členmi Al-Káidy. Teherán umožnil Al-Káide získavať finančné prostriedky, voľne komunikovať s členmi Al-Kájdy po celom svete a vykonávať mnoho ďalších funkcií, ktoré boli predtým riadené z Afganistanu alebo Pakistanu. Sajf al-Adel spolupracuje s Iráncami 30 rokov . Joscelyn poznamenal, že nový vodca al-Kájdy trénoval s Iránom a jeho zástupnou teroristickou skupinou Hizballáh začiatkom 90. rokov. Pracovníci al-Kájdy potom cestovali do Iránu a libanonského údolia Bekaa – srdca Hizballáhu – na výcvik v oblasti výbušnín.
Al-Káida a Irán uzavreli pakt, ktorý zahŕňal členov Al-Kájdy, ktorí cvičili s iránskymi spravodajskými agentmi v Iráne a libanonskom údolí Bekaa.
V polovici 90. rokov, po tom, čo sa Al-Káida presťahovala zo Sudánu do Afganistanu, Irán poskytoval agentom Al-Kájdy logistickú a cestovnú podporu. Podľa správy Komisie z 11. septembra „Irán uľahčil tranzit členov Al-Kájdy do Afganistanu pred 11. septembrom a niektorí z nich boli budúcimi únoscami 11. septembra“.
Hneď po 11. septembri Irán ponúkol, že otvorí svoje hranice arabským bojovníkom, ktorí chcú cestovať do Afganistanu.
Adel plánoval útoky z tieňa, keď pomáhal premeniť Al-Káidu na najsmrteľnejšiu militantnú skupinu na svete. Adel bol obvinený a obvinený v novembri 1998 americkou federálnou veľkou porotou za jeho úlohu pri bombových útokoch na americké veľvyslanectvá v Tanzánii a Keni, pri ktorých zahynulo 224 civilistov a ďalších viac ako 5000 bolo zranených.
Po bombových útokoch v Tanzánii sa bývalý podplukovník egyptskej armády presťahoval do juhovýchodného Iránu, kde žil pod ochranou tamojších Islamských revolučných gárd. On a ďalší vodcovia al-Kájdy boli v apríli 2003 uvalení do domáceho väzenia Iránom, ktorý jeho a štyroch ďalších prepustil výmenou za iránskeho diplomata, ktorý bol unesený v Jemene.
V deväťdesiatych rokoch hrala Adel úlohu pri prepade amerických helikoptér v Mogadiše, známom ako incident „Black Hawk Down“ v roku 1993 . To znamenalo začiatok prípadného stiahnutia mierových síl USA a OSN zo Somálska.
Pod vedením poslancov Sajfa al-Adela a Abu Muhammada al-Masriho kladie Al-Káida nový dôraz na plánovanie útokov z Iránu. Takáto podpora by predstavovala skutočnú zmenu v iránskom správaní a väzbách medzi Iránom a Al-Káidou. Podľa bývalého riaditeľa CIA Mikea Pompea je Irán „nový Afganistan“ v porovnaní s bezpečným útočiskom, ktoré mala Al-Káida v Afganistane pred 11. septembrom a ktoré jej poskytovalo operačný priestor na plánovanie a prípravu útokov. Pompeov prejav však neposkytol žiadny dôkaz o operačnom plánovaní v Iráne, nehovoriac o rušnej infraštruktúre viacerých vojenských táborov s tisíckami zahraničných bojovníkov vo výcviku, čo bol prípad Afganistanu do roku 2001.
Napriek opakujúcim sa treniciam majú vzťahy Al-Kájdy a Iránu dostatok kooperatívnych rozmerov na to, aby boli pre oboch veľmi prospešné. Z pohľadu Iránu je najzreteľnejším prínosom toho, že Al -Kájda môže zostať nažive a fungovať, to, že Al -Káida neútočí na Irán alebo na šiitské obyvateľstvo, na ktorom Iránu najviac záleží.
Odolnosť Al-Kájdy pomáha Iránu udržať si rovnosť v globálnom džihádistickom hnutí – bez tejto kalibrácie by Al-Kájdu mohol byť podriadený Islamskému štátu. V istom zmysle ide o chúlostivý akt vyvažovania, ktorý zorganizoval Irán, aby zabránil tomu, aby Al-Káida zoslabla natoľko, že by sa mohla cítiť prinútená uzavrieť účelové manželstvo s Islamským štátom. Pre Irán je to dôležité z dôvodu neúnavného útočenia Islamského štátu na šiitov v regióne, ako aj z dôvodu vnímania Iránu ako predvoja šiitských moslimov na celom svete.
List od bin Ládina, ktorý našli Navy SEALS počas razie v Abbottábáde, veľmi dobre zhŕňa vzťah od 11. septembra: Jeho vlastnými slovami citujte: „Irán je našou hlavnou tepnou pre financie, personál a komunikáciu… netreba bojovať s Iránom, pokiaľ k tomu nie ste prinútení,“ koniec citátu. Toto sú vlastné slová bin Ládina o jeho vzťahu a vzťahu Al-Káidy k Iránskej islamskej republike.
Irán sa teda rozhodol povoliť Al-Káide zriadiť nové operačné veliteľstvo pod podmienkou, že agenti Al-Káidy budú dodržiavať pravidlá režimu upravujúce pobyt Al-Kájdy v krajine. Irán tiež poskytol vodcom al-Kájdy väčšiu slobodu pohybu v rámci Iránu pod ich dohľadom.
Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.