Thomas Jefferson bol autor Deklarácie nezávislosti ale v pozadi bolo aféry sexuálne aféry mulatkami. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov amerických zakladateľov, je historickou postavou, ktorej život a odkaz sú dodnes predmetom intenzívnych diskusií. Jednou z najkontroverznejších kapitol jeho života je jeho vzťah so Sally Hemingsovou, zotročenou ženou zmiešaného pôvodu (tzv. mulatkou), a otázka, či s ňou mal deti. Táto aféra, ktorá sa prvýkrát dostala na verejnosť v roku 1802, vyvoláva otázky o morálke, moci, rasových vzťahoch a Jeffersonovom osobnom živote v kontexte doby v ktorej žil.

Thomas Jefferson autor Deklarácie nezávislosti, aféry s mulatkami

Sally Hemingsová (približne 1773 – 1835) bola zotročená žena, ktorá patrila Jeffersonovi. Narodila sa na plantáži v Virgínii ako dcéra Elizabeth (Betty) Hemingsovej, zotročenej ženy, a Johna Waylesa, bieleho plantážnika a Jeffersonovho svokra. To znamená, že Sally bola nevlastnou sestrou Jeffersonovej manželky Marthy Waylesovej Skeltonovej, ktorá zomrela v roku 1782. Sally bola tri štvrtiny biela (tzv. kvadroonka) a podľa dobových svedectiev mala svetlú pleť a dlhé rovné vlasy, čo ju odlišovalo od väčšiny zotročených ľudí afrického pôvodu.

Po smrti Johna Waylesa v roku 1773 zdedila Martha a neskôr Jefferson, rodinu Hemingsovcov vrátane Sally. Keď mala Sally 14 rokov, sprevádzala Jeffersonovu dcéru Mariu do Paríža, kde Jefferson pôsobil ako americký vyslanec. V Paríži, kde otroctvo nebolo legálne, bola Sally formálne slobodná a dostávala plat ako slúžka. Práve tu, v roku 1787 sa podľa historikov pravdepodobne začal jej intímny vzťah s Jeffersonom, ktorý mal vtedy 44 rokov.

Prvé verejné obvinenia o Jeffersonovom vzťahu so Sally Hemingsovou priniesol v septembri 1802 novinár James T. Callender v richmondskom denníku The Recorder. Callender, bývalý Jeffersonov spojenec, ktorý sa stal jeho kritikom, napísal: „Je dobre známe, že prezident už niekoľko rokov drží ako svoju konkubínu jednu zo svojich otrokýň. Volá sa Sally.“ Tieto tvrdenia boli v tom čase považované za politicky motivované ohováranie zo strany federalistov, Jeffersonových odporcov, a Jefferson ich nikdy verejne nekomentoval.

Počas 19. a väčšiny 20. storočia historici prevažne odmietali tieto obvinenia ako nepodložené. Jeffersonovi obhajcovia, vrátane jeho rodiny, tvrdili, že otcom detí Sally Hemingsovej boli jeho synovci Peter alebo Samuel Carr. Tento názor prevládal, kým v roku 1998 tím genetikov pod vedením Dr. Eugena Fostera neuskutočnil DNA testy.

Analýza Y-chromozómov mužských potomkov Jeffersonovho strýka Fielda Jeffersona a Estona Hemingsa ukázala genetickú zhodu, čím sa potvrdilo, že Jefferson bol s najväčšou pravdepodobnosťou otcom Estona, a pravdepodobne aj ostatných detí Sally.

Okrem DNA dôkazov podporujú Jeffersonovu vinu aj ďalšie fakty: narodenie detí Sally vždy korešpondovalo s obdobiami, keď bol Jefferson prítomný na Monticello, a jej deti boli jedinými zotročenými osobami, ktoré Jefferson oslobodil – buď počas svojho života (Beverly a Harriet II odišli v roku 1822), alebo vo svojom závete (Madison a Eston boli oslobodení v roku 1826). Sally samotná nebola formálne oslobodená, ale Jeffersonova dcéra Martha jej po jeho smrti v roku 1826 dovolila odísť z Monticello ako slobodnej žene.

Aféra Jeffersona s Hemingsovou mala dlhodobý vplyv na jeho historický obraz. Počas 19. storočia ju využívali abolicionisti na kritiku otroctva a britskí autori na spochybnenie americkej demokracie. V 20. storočí sa stala symbolom rasovej hypocrisy amerických zakladateľov. Dnes je Jefferson vnímaný ambivalentne: ako vizionár slobody, ale aj ako človek, ktorý zlyhal v uplatňovaní vlastných ideálov.

Sally Hemingsová a jej deti prežili rôzne osudy. Beverly a Harriet II odišli z Monticello a začlenili sa do bielej spoločnosti, zatiaľ čo Madison a Eston žili ako slobodní ľudia zmiešaného pôvodu v Ohiu. Ich potomkovia dodnes udržiavajú rodinnú tradíciu o Jeffersonovom otcovstve, čo bolo potvrdené aj DNA testami.

Vraj rodina, pilier spoločnosti 🙂

Letné dovolenky 2025