Anunnaki technologia pre cestovanie v čase, Anbar Anati a jej cestovanie v čase na stretnutie s Ježišom a Máriou Magdalénou, ktoré dopadlo veľmi odlišne ako čakala. Kapitola z knihy Anunnaki Ultimatum, End of Time od Maximiliena De Laffayette. Sinbar Anbar Anati je priamym pozemským potomkom Anunnaki.
Pre začiatok ukážeme maľbu Glorification of the Eucharist od Venturu Salimbeniho.
Kto tam vidí ruský Sputnik, nech dá preventívne liečiť, lebo si myslí, že celý vesmír patri Rusku, ako to píšu rusofili po celom svete, zvlášť v Rusku a na Slovensku. Eucharistia je najväčšie zlo aké vymyslel Vatikán ohlupovaním nevedomých vraj Kristovou krvou. Tá vraj Kristova krv nie je nič iné ako zákerná baktéria, Serratia marcescens, ktorú miešali do chleba pre oplátky pri sv.prijímaní a spôsobovala krvácanie.
Ambar Anati: Moje prvé posunutie tvaru tela /shape shifting/, Time travel. Ako som stretla Ježiša a Máriu Magdalénu. Shape shifting nie sú žiadne oči reptiliánov, ako vypisujú po internete konšpirátori a “znalci”!
Nie je možné opísať moje pocity týkajúce sa mojej očakávanej návštevy u Márie Magdalény. Vždy som sa o ňu hlboko zaujímala a myslela som si, že to musela byť najkomplikovanejšia osobnosť a jej miesto v histórii vedľa samotného Ježiša, stačilo na to, aby som si ju uctila.
Myšlienka, že ju uvidím, bude čoskoro emocionálny víchor, zvlášť keď si bol Sinhar Inannaschamra celkom ist8, že sa budem môcť stretnúť aj s Ježišom. Keď som bola vychovaná ako kresťan. Bolo pre mňa ťažké prijať možnosť, že Ježiš nielenže nezomrel na kríži, ale šťastne žil v Massílii (moderné Marseille) so svojou manželkou a rodinou.
Ale Anunnaki sa nikdy nemýlili v ničom a poznali dobre aj time travel a čo kedy povedali. Tak som sa rozhodla svoj šok zadržať, mať otvorenú myseľ a naučiť sa toľko, koľko som mohla. Predpokladala som, že na naučenie sa jazyka, ktorým sa hovorí v staroveku, budem musieť použiť šišku Gallia Narbonensis, časť Francúzska, kde existovala Massilia. Pripravili moje oblečenie a precvičovanie tvarového radenia /shape shifting/, ale ukázalo sa, že som sa mýlila a pre cestovanie v čase to nebude potrebné.
Všetko, čo som musela vedieť mi povedala Sinhar Inannaschamra. Budem nosiť monitor na krku presne tak, ako som ho nosila, keď som išla na svoju misiu v základni Šedých a používala rovnaký kód, aby ma mohla strážiť. Chystala sa ma kontrolovať a ak sa niečo pokazilo, príde si pre mňa. Ale všetko prebehlo hladko a ako vždy som jej dôverovala. Dala mi presný údaj, pokyny, čo robiť a ako sa správať, a skutočne sa mi to zdalo také jednoduché, že je ťažko tomu uveriť.
Cestovanie v čase do minulosti
Nasledujúce ráno som išla do Akašickej knižnice v normálnom oblečení a mala som na krku iba Monitor. Zopakovala som kroky keď som sa stretola s Radou, iba tentoraz som požiadala o odletovú izbu. Neskôr som zistila, že vzduch v izbe má špeciálnu kvalitu, vďaka ktorej je sklo nepriehľadné. Podľa pokynov som sedela na stoličke, a tým sa začala akcia. Jeden z panelov sa otvoril a milióny grafy s kódmi začali na obrazovke blikať. Zároveň všetky ostatné panely sčerneli. Celá miestnosť potemnela a iba predný panel, ktorý ukázal mapy, mal na sebe nejaké svetlo.
Cestovanie v čase, Ježiš a Mária Magdaléna, Time Travel
V tomto okamihu sa zdalo, že obrazovka uvoľňuje látku podobnú plazme a prišlo to ku mne a obkrúžilo moje telo. Začalo tzv. cestovnaie v čase technologiou Anunnaki. Začala som sa točiť okolo seba, cítiť niečo veľmi závratné a zvláštne ťažké. Nie som si istá, ako dlho to trvalo, ale zdalo sa že som sa v okamihu ocitla v starobylom meste pri mori. Mne sa zdalo nie väčšie ako rybárska dedina, ale to bolo len preto, že som predtým nebola v miestach prvého storočia a mala predsudky moderného človeka o tom, čo a ako mesto by malo vyzerať.
Toto bolo Massilia, rímske meno pre dnešné Marseille, prekvitajúci rastúci rímsky obchodný prístav, a ja som vedela, že to urobili dobre pretože to bolo prvé mesto Gallia Narbonensis, ktoré malo verejnú kanalizáciu. V skutočnosti to už bolo staré mesto, pretože ho pôvodne postavili Gréci a mal archeologické pozostatky gréckeho osídlenia. Ale Rimania od Juliusa Caesara pridali pomerne veľa budov, ulíc a ciest.
Vedela som, čo mám čakať, ale táto skúsenosť bola napriek tomu neuveriteľne bizarná. Zdá sa, že väčšina ľudí si myslí, že jednoducho ide na čas a miesto ktoré chcete navštíviť a vstúpiť tam, akoby to bolo bežné miesto. Nie je to tak. Pri cestovaní v čase je to takmer ako keby človek cestoval vo virtuálnej realite a skúsenosť musí stavať na sebe, uskutočňovať sa.
Preto to miesto bolo úplne prázdne a na brehu stálo v diaľke iba pár rybárov. Ale nehýbali sa, boli ako sochy. Zvyšok mesta bol úplne prázdny od ľudí. Cítila som, že mesto žije, akoby som niečo malo stať, ale nikto nebol v dohľade. Zrazu sa ľudia začali objavovať na ulici, ale prišli z ničoho nič, z prázdneho priestoru vo vzduchu.
Po jednom sa zhmotnili a naplnili mesto; mala som pocit, akoby som stretávala zjavenia. Potom som sa o pár minút adaptoval a a začala som prežívať skutočný život v skutočnom meste. Všetko sa stalo normálnym. Rozhodla som sa na krátku prechádzku, aby som si len trochu preštudoval mesto. Massilia bola a rušné mesto. Domy boli postavené z kameňa pripevneného bahnom, nízke a robustné.
Rozhodla som sa, že nastal čas, aby som sa odtiahla od nostalgie a išla navštíviť Máriu Magdalénu. Monitor, ktorý mi stále visel na krku, a pozeral sa na moju tvár v zrkadle, ktoré bolo súčasťou Monitoru. Vyzerala som inak ako obvykle, jemným spôsobom. Tvarová zmena tela ovplyvňuje všetky molekuly v tele, pomáha človeku zapadnúť do podnebia a prostredia do ktorého cestujete v čase. Niekedy vyzerá človek po celú dobu cesty inak. Ja som vyzerala trochu staršie, pomyslel som si. To bolo dobré, vzbudila by som v ňom dôveru Márie Magdalény ako staršej ženy.
Bola som rozhodnutá hovoriť s Máriou Magdalénou v aramejčine, jej vlastný jazyk. Pozrela som sa na Monitor, dostala pokyny, smer k domu Márie Magdalény. Išla som okolo malého, upraveného domčeka, dobre udržiavaného a stojaceho v malej záhrade vysadené bylinami a kvetmi. Rovnako ako všetky ostatné domy bol vyrobený z kameňa a blata a dva poschodia vysoké.
Stála som na druhej strane ulice a premýšľala, ako sa priblížiť k Márii Magdaléne. Všetko ale dopadlo veľmi dobre. Mala som šťastie, uvidela som ženu, ktorá sa blížila k domu a niesla košík.
Jeden pohľad na ňu a vedela som, že to bola Mária Magdaléna
pretože Sinhar Inannaschamra mi ju ukázala na monitore.
Musela mať niečo okolo tridsiatky, malá a mierna, ale s elegantnou postavou a nosila sa vyrovnane a dôstojne. Mala nádherné, teplé hnedé oči a mierne tmavé gaštanové vlasy dotknuté bielou. Bola jednoducho a úhľadne oblečená v oblečení ako moje.
Maximilien De Laffayette, Anunnaki Ultimate pokračovanie stretnutia a Ježišom a Máriu Magdalénou systémom Anunnaki bude v nasledujúcom článku
Letné dovolenky Egypt Marsa Matrouh 2025
