Záhada dvoch Karmapov: Rozkol v najstaršej línii Tibetu. Keď sa povie tibetský budhizmus, väčšina ľudí si okamžite predstaví dalajlámu. V tieni svetoznámeho vodcu školy „žltých čiapok“ sa však ukrýva staršia, mystickejšia a momentálne oveľa dramatickejšia línia duchovných majstrov. Ide o líniu Karmapov, najvyšších predstaviteľov školy Karma Kagju, ktorá patrí medzi takzvané „Červené čiapky“.

Tradícia reinkarnovaných lámov

Práve táto línia predbehla dalajlámov v tradícii reinkarnácie o celých dvesto rokov. Dnes však čelí bezprecedentnej kríze, ktorá rozdelila budhistický svet: na jednom tróne sedia dvania rivali.

Prví majstri znovuzrodenia

Tradícia reinkarnovaných lámov, známych ako tulku, tvorí pilier tibetskej kultúry. Tento systém nevymysleli dalajlámovia, ale prvý Karmapa, Düsum Čhjenpa, už v 12. storočí.

Pred svojou smrťou zanechal žiakom presný list s detailmi o tom, kde a akým rodičom sa narodí v budúcom živote.

Tento krok navždy zmenil štruktúru Tibetu. Duchovná moc sa prestala dediť z otca na syna, ale prechádzala cez mystické hľadanie znovuzrodenej duše dieťaťa.

Mystický symbol: Čierna koruna
Karmapovia sú držiteľmi posvätnej Vadžra koruny. Podľa legendy ju utkali osvietené bytosti z vlasov stoviek bohýň. Verí sa, že len samotný pohľad na túto korunu dokáže človeku priniesť oslobodenie od utrpenia. Vlastníctvo jej fyzickej repliky, posiatej zlatom a diamantmi, určuje legitímnosť vládcu línie.

Rozkol, ktorý šokoval budhistov

Súčasná kríza vypukla po smrti 16. Karmapu v roku 1981. Hľadanie jeho nástupcu, v poradí 17. Karmapu, neodhalilo jedno dieťa, ale viedlo k určeniu dvoch rôznych kandidátov. Tento rozkol vytvoril dve nezmieriteľné frakcie vnútri školy Karma Kagju.

Kandidát číslo 1: Othrin Lej Dordže (Ogyen Trinley Dorje)

Narodil sa v Tibete a rýchlo získal silnú politickú podporu. Ako legitímneho nástupcu ho uznal samotný 14. dalajláma a paradoxne aj atistická čínska vláda v Pekingu. Čína plánovala mladého chlapca využiť ako politickú bábku na kontrolu Tibetu. V roku 1999 však Othrin ako štrnásťročný zorganizoval filmový útek. Počas tuhej zimy tajne prešiel cez zasnežené priesmyky Himalájí pešo a na koňoch až do exilu v Indii. Týmto krokom ponížil čínske tajné služby a stal sa hrdinom tibetského exilu.

Útek 14-ročného Othrina Lej Dordžeho (17. Karmapu) na prelome rokov 1999 a 2000 bol jednou z najväčších blamáží čínskych tajných služieb v histórii. Mladý chlapec, ktorého Peking držal v prísne stráženom kláštore Cchurphu neďaleko Lhasy, dokázal naplánovať a zrealizovať filmový útek cez najvyššie pohorie sveta uprostred tuhej zimy.

Karmapov tím však zvolil nečakanú a mimoriadne nebezpečnú trasu: Uprostred januárovej zimy čelili extrémnemu mrazu, nedostatku jedla a riziku omrzlín. Chlapec musel preukázať obrovskú fyzickú zdatnosť. Šok v Dharamsale. Po týždni útrap úspešne prekonali nepálske hranice.

Odtiaľ sa prenajatým taxíkom presunuli na indické hranice a pokračovali na sever Indie. Dňa 5. januára 2000 o 10:30 dopoludnia špinavý, vyčerpaný 14-ročný chlapec v civilnom oblečení bez ohlásenia zaklopal na dvere rezidencie 14. dalajlámu v indickej Dharamsale. Dalajláma bol v absolútnom šoku, keď zistil, kto pred ním stojí. Indická vláda musela rýchlo riešiť obrovský diplomatický škandál, keďže na jej území zrazu stál prominentný politický utečenec z Číny.

Kandidát číslo 2: Thajä Dordže (Thaye Dorje)

Narodil sa v Lhase, no jeho línia učiteľov odmietla uznať Othrina. Vplyvný Šamarpa rinpočhe, druhý najvyšší láma školy, vyhlásil za pravú reinkarnáciu Thajäho. Thajä bol tajne prepašovaný z Tibetu do Indie ešte ako dieťa. Na rozdiel od svojho rivala sa sústredil na hlboké akademické štúdium na západe. V roku 2017 šokoval verejnosť opäť: vzdal sa mníšskeho celibátu a oženil sa so svojou priateľkou z detstva. Keďže škola Kagju nepožaduje prísny celibát u všetkých lámov tak striktne ako škola Gelug, titul si ponechal.

Geopolitická šachovnica

Tento spor nie je len náboženský, ale má obrovský politický dosah. Do hry vstupuje Čína, India a západné mocnosti. Čína dodnes považuje Othrina za uprchlíka, zatiaľ čo India dlho podozrievala oboch zo špionáže. Kláštory po celom svete, vrátane Európy a USA, sa museli rozhodnúť, koho fotografiu vyvesia na svoje oltáre. V deväťdesiatych rokoch dokonca v hlavnom kláštore Rumtek v Indii došlo k fyzickým potýčkam medzi mníchmi oboch táborov.

Smer k zmiereniu?

Hoci situácia vyzerala dlho neriešiteľne, v posledných rokoch svitá nádej na mier. Obaja dospelí muži prelomili dekády mlčania a začali sa osobne stretávať na neutrálnej pôde vo Francúzsku. Vydali spoločné vyhlásenia s cieľom uzdraviť rozdelenú komunitu. Príbeh dvoch Karmapov ostáva jednou z najväčších záhad moderného orientu, kde sa tisícročná mystika stretáva s tvrdou realitou 21. storočia.