Zrazu sa zo všetkých strán ozýva panika: vraj musíme zabetónovať do ústavy, že manželstvo je len medzi mužom a ženou. Vraj hrozí nebezpečenstvo! Ale aké? Kto presne dnes na Slovensku presadzuje tretie, štvrté alebo piate pohlavie? Kto ide silou-mocou meniť definíciu manželstva?
Nikto.
Ústava na percentá: keď pohlavie zachraňuje preferencie
No keď má vládna moc problém s nízkymi číslami v prieskumoch, okamžite vytiahne starú známu fintu: vyrobí hrozbu. Ideálne takú, ktorá neexistuje, ale sa o nej dobre kričí.
Politická klasika: Keď niet chleba, dajme divadlo
Táto tzv. „novela“ ústavy nevyrieši absolútne nič, pretože nič nevyriešiť ani nemá.
Je to len show pre kamery. Chlieb a hry pre konzervatívnych voličov, ktorí už začínajú tušiť, že s infláciou, zdravotníctvom či korupciou to ide do kytek – ale dostanú aspoň bonusový kultúrny šok. Kým iné krajiny riešia klimatickú krízu, digitálne inovácie či budúcnosť vzdelávania, my riešime pohlavia, ktoré nikto ani nevidel.
Ako v Kocúrkove.
Rastliny, ktoré sú múdrejšie než ústavní právnici?
Mimochodom – aj v botanike sa učí, že väčšina rastlín je obojpohlavných. A tie sa nehádajú o tom, kto je čo. Proste rastú. Plodia. Fungujú.
A my? My si píšeme do ústavy, čo už tam dávno je – len aby sme niečo predstierali. Nie hodnoty. Nie ochranu detí. Ale silácke gestá pre titulkárov a Facebook.
Keď nevieš vládnuť, vyrob si nepriateľa
Toto nie je o manželstve. Ani o rodine. Toto je o strachu politikov z vlastnej neschopnosti.
Lebo keď nevieš znížiť ceny potravín, vyriešiť chaos na súdoch alebo vysvetliť stúpajúci dlh, tak vytiahneš niekoho, kto za nič nemôže – a spravíš z neho hrozbu.
A tak sa z človeka, ktorý chce len žiť pokojný život, stáva hračkou v rukách mocných.
A z ústavy – dokumentu, ktorý má spájať – sa stáva politický leták.
Preto ak dnes počujete „muž a žena“ ako heslo dňa, pokojne si k tomu doplňte aj: „…a percentá v prieskumoch.“
Vymyslené problémy a vymyslené právne argumenty
Robert Fico, večný JUDr. na papieri, síce rád prednáša o právnom štáte, ale keď príde na ústavu, znie to ako z večerníčka:
„Neprichádzame s ničím svetoborným, zobrali sme presne to isté ustanovenie zo zákona o rodine, len ho povyšujeme na ústavnoprávnu úroveň,“
argumentoval s vážnou tvárou, akoby práve objavil gravitáciu.
No len si to rozmeňme na drobné:
Ak niečo už platí v zákone, prečo to dávať do ústavy?
Lebo v praxi to nezmení nič – iba to znie, že vláda „niečo robí“.
Takto sa nerobí ústavné právo. Takto sa robí politický marketing pre právne negramotných divákov. A tak nám tu JUDr., ktorý právom len máva, vytvára z ústavy reklamný bilbord pre frustrovaných voličov.
Načo ten cirkus? Načo tie tlačovky, tie teatrálne reči, tie patetické tváre o „ochrane rodiny“?
Odpoveď je jednoduchá ako Ficov zákerný úsmev: Lebo ide o divadlo. O show pre ľudí, ktorým už nemajú čo reálne ponúknuť.
Nemeníme realitu. Meníme len písmo veľkým písmom.
To nie je štátnictvo.
To je právny tuning pre marketingový rozpočet.
GMKtec NucBox Mini PC


Niklas Kvarforth