Engronelantje: Tajomný názov Grónska na stredovekých mapách – prečo vyzeralo tak divne? Grónsko, najväčší ostrov sveta, sa dnes javí ako dlhý, pretiahnutý kus zeme na severe Atlantiku. Na mapách z 15. a 16. storočia však vyzeralo úplne inak – ako krátky, hrubý polostrov, často otočený o 90 stupňov, umiestnený severne od Škandinávie a niekedy dokonca spojený s Európou cez zamrznuté more. A jeho názov? Často **Engronelant**, **Engrœnelant**, **Engroneland** alebo práve **Engronelantje**. Tento článok odhaľuje, prečo sa Grónsko na starých mapách javilo tak divne a ako vznikol tento zvláštny názov.

Veľmi skorá mapa Škandinávie, Engronelantje, Grónsko

Engronelantje – deformovaný názov „Zelenej zeme“

Pôvodný nórsky názov **Grœnland** (doslova „Zelená zem“) sa v stredoveku a ranom novoveku deformoval pri prepise do iných jazykov. V holandských, flámskych a severonemeckých textoch a mapách sa „Grœn-“ zmenilo na „Engrœn-“ alebo „Engron-“. Dôvod? Vyslovovanie „grœn“ (staroseversky približne „grön“) sa v dolnonemčine a holandčine blížilo „engroen“ alebo „engron“. K tomu sa často pridávalo typické holandské zdrobnenie „-je“ alebo „-landje“, čo dalo formy ako **Engronelantje**.

Tieto varianty sa objavujú najmä v atlasech a textoch 15.–16. storočia, kde sa Grónsko spomínalo ako vzdialená, takmer mýtická zem. Názov **Engronelant** (bez „-je“) je najčastejší na mapách, ale **Engronelantje** sa vyskytuje v niektorých lokálnych alebo familiárnych textoch a popisoch.

Mapa Lorenz Friesa „Norbegia et Gottia“ z roku 1541 – klasický príklad

Jednou z najznámejších máp s týmto názvom je drevenorytová mapa **Norbegia et Gottia** od Lorenz Friesa, vydaná v roku 1541 v štvrtom vydaní Ptolemaiovej Geografie. Na tejto mape je Grónsko explicitne označené ako **Engronelant**. Má bulbózny (hrubý, zaoblený) tvar, orientovaný skôr východ-západ (namiesto dnešného sever-juh), umiestnený severne od Škandinávie a východne od Islandu (označeného ako „Islandia“). Vyzerá ako krátky polostrov, ktorý sa tiahne od pevniny cez „Mare Congelatum“ (Zamrznuté more).

Táto mapa je woodcut (drevenoryt) a kopíruje staršie modely: pôvodne z rukopisu Claudia Clavusa (okolo 1425–1427), cez úpravy Donnusa Nicolausa Germanusa (polovica 15. storočia), Ulmské vydanie Ptolemaia z 1482 a Waldseemüllerovu edíciu z 1513. Fries len kopíroval dominantnú chybnú tradíciu tej doby.

Prečo sa Grónsko na týchto mapách javí tak divne?

Chyby neboli náhodné – išlo o kombináciu obmedzených znalostí, sprostredkovaných informácií a kopírovania starých modelov. Hlavné dôvody:

1. Základný model Claudia Clavusa (1427)

Prvý detailný opis Grónska v Európe pochádza od dánskeho teológa Claudia Clavusa (Niels Clymi), ktorý žil v Ríme a zbieral správy od severských námorníkov, biskupov a obchodníkov z Islandu a Grónska. Vedel, že Grónsko leží na západe, je veľké a chladné. Nemal však presné súradnice – kompas bol novinkou, polohy sa odhadovali podľa hviezd a morských prúdov. Preto spojil Grónsko s Európou cez hypotetický pevninský most cez Severný ľadový oceán (ktorý si predstavovali ako zamrznutý). Navyše otočil celú Škandináviu o 90 stupňov (východ-západ namiesto sever-juh), čo sa prenieslo na Grónsko.

2. Regresívna úprava Donnusa Nicolausa Germanusa (1460–1470)

Taliansko-nemecký kartograf Donnus Nicolaus Germanus upravoval Ptolemaiove mapy pre bohatých mecenášov. V jeho „druhej verzii“ sa Grónsko stalo ešte kratším a chybnejším: umiestnené severne od Škandinávie, východne od Islandu, ako predĺženie Nórskeho pobrežia. Táto regresívna (horšia) verzia sa stala dominantnou, pretože sa kopírovala do tlačených máp – Ulm 1482, Waldseemüller 1513 a Fries 1541.

3. Obmedzené poznatky a kopírovanie chýb

Európski kartografi 15.–16. storočia **nikdy** neboli na Grónsku sami (po vymretí severských osád okolo 1400–1450 sa tam Európania takmer nedostali až do neskoršieho obdobia). Informácie prichádzali sprostredkovane: cez islandských mníchov, dánskych obchodníkov alebo staré nórske ságy. Ptolemaios (2. storočie n. l.) Grónsko vôbec nepoznal – jeho sever končil okolo 63.–65° s.š. Nové územia sa preto „prilepovali“ navrch mapy bez správneho merania. Chyby sa prenášali z rukopisu na rukopis, z mapy na mapu.

Vizuálne dôsledky chýb na mapách

Na mapách ako Friesova z 1541 Grónsko vyzerá:

• Hrubé a krátke (namiesto dlhého sever-juh tvaru).
• Orientované východ-západ (otočené o 90°).
• Umiestnené príliš na východ (východne od Islandu, niekedy takmer nad Fínskom alebo Ruskom).
• Spojené s Európou cez pevninu alebo „zamrznuté more“, pretože nikto netušil šírku severného Atlantiku.

Až neskôr – od máp ako Ziegler 1532, Mercator 1569 a ďalších – sa Grónsko začalo posúvať na správne miesto: ako samostatný ostrov západne od Islandu, s približne správnym tvarom a orientáciou. Do tej doby vládla stará, chybná tradícia z Clavusa cez Germanusa po Friesa.

Záver: História ako lekcia o neznámom

Engronelantje na starých mapách symbolizuje, ako dlho trvalo Európe pochopiť skutočnú podobu svojho severu. Nešlo o fantáziu, ale o pokus spojiť staroveké znalosti (Ptolemaios) s novými správami z Nórov a Dánov – za cenu obrovských deformácií. Dnes vieme, že Grónsko je ostrov, nie polostrov, a jeho názov sa vrátil k originálnemu **Grønland** / **Grónsko**.

Táto geografická záhada nám pripomína, ako pomaly sa šíria pravdivé poznatky o svete – cez chyby, kopírovanie a nakoniec korekcie od lepších expedícií a meraní v 16.–17. storočí.

Ak máte starú mapu s týmto názvom, pravdepodobne ide o klasický príklad ranonovovekej kartografie. Fascinujúce, však?

Dovolenky