Verejný dlh Slovenska a pseudokonsolidácia: Porovnanie s Európou

V posledných rokoch sa často diskutuje o stave verejných financií Slovenska a o tom, ako krajina zvláda svoj štátny dlh. Medzinárodné médiá aj domácu politiku často zapĺňajú tvrdenia o “konsolidácii” rozpočtu, no pri detailnejšom pohľade sa ukazuje, že realita nie je taká jednoznačná.

Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne nízkym dlhom v rámci EÚ, no nové pôžičky a rozsiahle dlhodobé záväzky môžu tento obraz skresľovať. Rozoberme verejný dlh Slovenska v porovnaní s inými európskymi krajinami a vysvetlíme, prečo niektoré opatrenia predstavujú tzv. pseudokonsolidáciu.

Tento dlh s inými európskymi krajinami

Slovensko má podľa odhadov k roku 2026 verejný dlh vo výške približne 82–85 miliárd eur, čo predstavuje 60–62 % HDP. V porovnaní s inými európskymi krajinami ide o relatívne nízky podiel:

Krajina	Verejný dlh (% HDP)
Grécko	149–155%
Taliansko	138%
Francúzsko	117%
Belgicko	107%
Španielsko	103%
Slovensko	60–62%
Maďarsko	73–80%
Rakúsko	80%
Estónsko	23–24%
Bulharsko	28%

Vidíme, že Slovensko patrí k menej zadlženým štátom v rámci EÚ, výrazne nižšie ako Grécko, Taliansko, Francúzsko či Španielsko, a mierne nižšie aj ako Maďarsko a Rakúsko. Najnižší dlh v EÚ má Estónsko alebo Bulharsko, ktoré sa pohybujú pod 30 % HDP.

Takže naša pseudokonsolidácia

Napriek týmto relatívne priaznivým číslam sa často hovorí o tzv. “konsolidácii” verejných financií. Realita však ukazuje, že ide skôr o pseudokonsolidáciu. Prečo?

Štát si dovolil požičať nových 12 miliárd eur, čo v praxi zvyšuje verejný dlh.
Po pripočítaní tejto pôžičky by sa dlh Slovenska zvýšil približne na 94 miliárd eur, čo predstavuje asi 70 % HDP.
To znamená, že hoci vláda hovorí o konsolidácii, pomer dlhu k HDP sa reálne zhoršuje.
Politici často tieto pôžičky prezentujú ako granty alebo investície, aby sa verejnosť cítila bezpečne, no ekonomická realita je iná.

V praxi ide teda o marketingový trik – čísla vyzerajú stabilne a “konsolidovane”, ale reálne dlh a záväzky rastú. Slovensko tak na papieri patrí k menej zadlženým štátom EÚ, no nové pôžičky a záväzky môžu tento obraz skresľovať. Pseudokonsolidácia vytvára dojem zdravej ekonomiky, aj keď sa štát stále zadlžuje a pomer dlhu k HDP stúpa.

Pre občanov a analytikov je dôležité sledovať nielen oficiálne tvrdenia o konsolidácii, ale aj reálny stav verejného dlhu a budúcich záväzkov, vrátane take-or-pay zmlúv a pôžičiek od EÚ. Len tak možno získať realistický obraz o finančnej stabilite krajiny a rizikách, ktoré z toho vyplývajú.

Na konci 3. štvrťroka 2025 bol dlh slovenského štátu približne 81,6 mld. € podľa údajov Ministerstva financií.

Verejný dlh k 31. 12. 2023

✔ Dlhový podiel na HDP: približne 56,0 % HDP
✔ Absolútna výška štátneho dlhu: asi 68,8 mld. €