Výbuchy Nord Streamu sú Putinovým varovným výstrelom pre Západ. Zatiaľ čo Ukrajinci vedú konvenčnú vojnu na vlastnom území, Rusko a Západ vedú nekonvenčnú vojnu, ktorú vedie ekonomický tlak, politické úskoky a špinavé triky. Zdá sa, že zdanlivá sabotáž plynovodov Nord Stream je len najnovším príkladom.
Výbuchy GRU Nord Streamu sú Putinovým varovným výstrelom pre Západ
Obe tieto línie spájajúce Rusko s Nemeckom vyvolali ničivé úniky. Príčinou bola podľa seizmologických údajov séria výbuchov pri dánskom ostrove Bornholm, príliš nasmerovaných a príliš synchronizovaných na to, aby išlo o akúkoľvek nehodu.
V Rusku sú takí, ktorí celkom predvídateľne obviňujú Ukrajincov. Vzhľadom na to, že Rusi vzali svoju poslednú funkčnú ponorku v roku 2014, je to nepravdepodobné aj podľa ich štandardov.
Zatiaľ čo niektorí namiesto toho vidia americké sprisahanie za únikmi informácií, najdôveryhodnejšou odpoveďou nateraz je, že Rusi nič nehovoria. Ale prečo sabotovať ich vlastné potrubia, najmä keď ani jeden v tom čase nečerpal energiu do Európy?
Odpoveď bude pravdepodobne ako varovanie. Ak chcete signalizovať, že v prípade eskalácie by ste mohli považovať zahraničné potrubia a iné podmorské aktíva za férovú hru – a podvodné káble, ktoré sú tepnami globálneho internetu, sú tu očividným problémom – potom je bezpečnejšou možnosťou zasiahnuť tvoj vlastný.
Ursula von der Leyen si oddýchla od výslovného vyhrážania sa Talianom k implicitnému vyhrážaniu sa Rusom, pričom varovala, že akékoľvek úmyselné narušenie európskej energetickej infraštruktúry by sa stretlo s „najsilnejšou možnou reakciou“. Je však ťažšie seriózne reagovať, keď infraštruktúra nie je vaša, nepoužíva sa a nie je pravdepodobné, že sa v budúcnosti použije.
Koniec koncov, existujú aj iné ropovody, na ktoré by sa ruské ponorky alebo námorní operátori (špeciálne jednotky) mohli zamerať, v neposlednom rade nový baltský plynovod z Nórska do Poľska, ktorý je kľúčovým prvkom v snahách Varšavy o diverzifikáciu dodávok. Sotva môže byť náhoda, že sa to stalo tesne pred otvorením Baltic Pipe.
Ako už bolo spomenuté, ďalším zjavným cieľom sú podvodné internetové káble, ktoré sa predierajú pod svetovými moriami a oceánmi. Je takmer nemožné „prerušiť“ internet vzhľadom na spôsob, akým možno údaje smerovať alternatívnymi prostriedkami. Narušenie, ktoré by mohlo vzniknúť, aj keď dočasné, by však malo značné ekonomické dopady a potenciálne ešte väčšie politické.
Stali sme sa závislými na rýchlej a veľkorysej konektivite, od sťahovania filmov až po hlasové hovory. Akékoľvek prerušenia by priniesli už aj tak niekedy rozkolísaným západným voličom nebezpečenstvo dlhodobých nepriateľských akcií s Ruskom oveľa lepšie ako ďalší Putinov prejav.
Samozrejme, ak konflikt eskaluje na túto úroveň, potom môžu do hry vstúpiť aj iné ciele. V roku 2014 dôstojníci ruskej vojenskej rozviedky GRU nastražili výbušniny v zbrojnom sklade vo Vrbeticiach v Českej republike, aby zmarili obchodnú dohodu o zásobovaní ukrajinských ozbrojených síl. Jedným zo psov, ktorý v túto geopolitickú noc ešte neštekol, boli podobné tajné operácie proti zásobovacím líniám, ktoré na Ukrajinu privážali západné zbrane a muníciu, no aj to zostáva možnosťou.
Existuje tiež oveľa väčší priestor pre ruské kybernetické útoky na západnú kritickú národnú infraštruktúru. Príprava si vyžaduje čas – ale Moskva mala presne sedem mesiacov na to, aby pripravila svoje online možnosti.
Samozrejme, nič z toho nie je isté. Ani Západ nemá svoj vlastný odstrašujúci arzenál, od kybernetických útokov až po priamejšie skryté neplechu.
KGBák sa doteraz držal späť jednak preto, že sa nechcel dostať do tohto druhu konfliktu „šedej zóny“, ktorého riziká sú pre neho rovnako nepredvídateľné, ale aj preto, aby si niečo udržal v zásobe, ak by mal pocit, že musí eskalovať.
Napriek tomu, že ukrajinské sily pokračujú v tlačení na okupované územia a odhodlanie Západu je silnejšie, než očakával, môže mať pocit, že musí niečo urobiť, aby zmenil aritmetiku politickej vojny, rovnako ako dúfa, že jeho mobilizácia to dokáže. zvrátiť vývoj na bojisku. S očakávanými anexiami okupovaných oblastí má menší manévrovací priestor ako predtým, keďže sa sotva chce zapísať do histórie ako cár, ktorý sa vzdal „ruských krajín“.
Výbuchy Nord Streamu sú výstrelom cez naše luky a on musí dúfať, takmer určite márne, že nás to prinúti zmeniť kurz.
Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi