Európa by mala zaviesť obrovské clo na ruské energie. Uvalenie sankcií pre ropu a plyn stojí za ekonomické náklady. Ako rusko napadlo Ukrajinu, terorizovalo civilistov a zrovnalo so zemou Mariupol, Európska únia minula 44 miliárd eur na nákup ropy a plynu. To by sa mohlo zmeniť. Vysoké clá na ruskú energiu a bodka. 27. apríla Rusko oznámilo, že zastavilo dodávky plynu do Bulharska a Poľska, ktoré odmietli jeho požiadavku platiť v rubľoch. Keďže EÚ môže ľahko nakupovať ropu, ale nie plyn, Rusko sa pokúša využiť svoju zraniteľnosť.

Vysoké clá by mala zaviesť Európa na ruskú energiu, plyn, ropu

Európa zvažuje, ako reagovať. Už to bola zábavná možnosť sankcií na ruskú ropu. Obáva sa však, že má slabšiu ruku. Olaf Scholz, nemecký kancelár, povedal, že embargo by uvrhlo Európu do recesie bez toho, aby to výrazne poškodilo Adolfa Putina a jeho vojnové úsilie. Ruský plyn sa používa pre vykurovanie domácností aj pre pohon tovární a spomedzi veľkých európskych ekonomík sú závislé najmä Nemecko a Taliansko.

Predpovedať, čo by sa stalo bez ruského plynu, je ťažké, pretože to závisí od toho, ako rýchlo sa dodávateľské reťazce prispôsobia prerušeniu. Optimistickí akademici tvrdia, že počiatočné náklady na úplné energetické embargo pre nemeckú ekonomiku by mohli byť len 0,5 % strateného hdp ; Nemecká centrálna banka vyčíslila účet do 5 % HDP.

Hoci má Scholz pravdu, že energetické sankcie by boli nákladné, podceňuje škodu, ktorú by spôsobili Kremľu.

Hovorí, že Rusko pravdepodobne nemôže míňať devízy, ktoré zarobí na predaji ropy a plynu, pretože jeho finančný systém je odrezaný od veľkej časti sveta. Sú preto to isté dôkazy. Južná Kórea má včasné obchodné údaje a podieľa sa v sankciách: v marci jej vývoz do Ruska klesol o 63 %. So zmrazenými devízovými rezervami svojej centrálnej banky muselo Rusko presadiť kontrolu kapitálu a zvýšiť úrokové sadzby, aby podporilo rubeľ.

Napriek tomu časti globálnej ekonomiky, vrátane Číny, Indie a väčšiny Blízkeho východu a Afriky, naďalej voľne obchodujú s Ruskom. Sekundárne sankcie, ktoré by potrestali každého, kto obchoduje s Ruskom, nie sú na mieste. Niektoré ruské banky môžu stále komunikovať so Západom. V dôsledku toho, aj keď je jeho centrálna banka uvalená na sankcie, je pravdepodobné, že Rusko kreatívne využíva čerstvo nadobudnutú tvrdú menu z predaja energie vrátane nákupu zbraní. Medzi svoje transakcie a transakcie, ktoré sa uskutočňujú v New Yorku alebo Frankfurte, musí umiestniť iba dostatok finančných sprostredkovateľov.

Dôvod pre zníženie toku hotovosti do pokladnice KGBáka Putina teda platí. A to stačí na ospravedlnenie ekonomickej bolesti. V roku 2020 členské štáty eú zaviedli blokády, ktoré spôsobili pokles ročného hdp takmer o 6 %, aby spomalili šírenie COVID-19. Prerušenie financovania votrelcom, ktorí by hrozili premenou domnelého úspechu na Ukrajine na agresiu proti iným európskym krajinám, je morálne aj strategicky žiaduce.

Navyše, návrh sankcií by mohol znížiť ich ekonomické náklady. Jedným z nápadov je uvaliť vysoké clá na ruské energie a nie ju úplne zakázať. Aby Rusko pokračovalo v predaji, pravdepodobne by muselo znížiť ceny, aby jeho ropa zostala konkurencieschopná voči iným krajinám. (Presmerovanie všetkej jeho ropy inam by bolo obrovskou logistickou výzvou.)

Vyššie clá by v skutočnosti mohli odobrať časť ziskov Ruska z ropy bez prerušenia dodávok. Dôsledky na ceny plynu sa predpovedajú ťažšie. Ale keďže Rusko nedokáže presúvať plynovody o nič ľahšie, ako Európa dokáže nájsť alternatívnych dodávateľov, pravdepodobne by absorbovalo aspoň časť cla.

V oboch prípadoch môže podniknutie krokov vyprovokovať Putina k ďalšiemu zníženiu dodávok. Ak sa tarifa zmení na embargo, tak áno. Udržať vojnu by bolo ťažšie a v nasledujúcich desaťročiach by bola Európa bezpečnejšia.

Výborný nápad, ale ako vieme problémom budú vždy Nemci, tak uvidíme. KGBák má prezidentskú vlajku s erbom Nemeckých Habsburgovcov a nie Mrazíka alebo ruského ožratého medveďa!!

Preto magor čarnoguak Maltézský Rytier chváli po internete incest Habsburgovcov, že vraj Slovákom Habsburgovci nevadili 🙂

Dnes trochu zomrieme. Emil Zátopek: Vzostup a pád legendy