Keď politici potrebujú tému na rozčúlený prejav, Brusel je vždy po ruke. Príliš nás kontrolujú, berú nám suverenitu, nanucujú nám svoju agendu. Ale akonáhle príde na eurofondy – zrazu nikto nemá problém podať ruku. Ani kritici Európskej únie. Naopak – čím hlasnejšie niekto nadáva na Brusel, tým horlivejšie si pýta jeho peniaze.

Z Bruselu s láskou k peniazom: prečo eurofondy neprekážajú

Suverénne slová, eurofondové činy

Hovoriť o národnej hrdosti je lacné. Ale tváriť sa ako obranca suverenity a zároveň stáť v rade na eurofondy, to chce dávku bezostyšnosti. Niektorí politici stavajú celú svoju kariéru na kritike EÚ, no v zákulisí aktívne lobujú za projekty, čerpajú peniaze na svojich ľudí a rozdeľujú balíky tak, aby to politicky sedelo.
Brusel je v ich rétorike problém. Ale keď ide o miliardy, zrazu prestane byť prekážkou. Stačí vyplniť formulár a poskladať správne slová do projektu.

Eurofondy: odmena pre verných?

Pod rúškom rozvoja a investícií sa v realite často eurofondy menia na odmenu pre lojalitu. Vyhrávajú „naši“. Obce, ktoré nemajú správne politické kontakty, majú smolu. Mimovládky, ktoré si dovoľujú kritiku, sú vyradené ešte skôr, než otvoria obálku.
Formálne je všetko podľa pravidiel. No v skutočnosti to pripomína tiché klientelistické koliesko, kde sa pomoc posúva podľa farby dresu – nie podľa potrieb regiónu.

Kritika Bruselu ako kulisa pre domácu hru

Útoky na EÚ sa stali súčasťou domácej politickej identity. Vraj „diktát z Bruselu“, vraj „vlastná cesta“. No keď ide o fondy, zrazu už ten diktát až tak neprekáža. Skôr ide o to, ako ho obísť, zneužiť, alebo aspoň ohnúť v náš prospech.
Niektoré krajiny si z eurofondov urobili modernú formu politickej koristi. A Brusel to často toleruje, lebo si nechce pohnevať „problémových partnerov“. Tak sa zrodil systém, v ktorom môžete nadávať na EÚ pred kamerami a zároveň profitovať z nej v tichosti.

Úvaha na záver: Brusel ako fackovací panák a bankomat v jednom 🙂

Tváriť sa ako suverén a zároveň sa kŕmiť z eurofondov je ako nadávať na reštauráciu, kde ste práve dojedli – a potom si ísť po dezert. Je to lacný divadelný trik, ktorý funguje len preto, že väčšina divákov nemá prístup do zákulisia.

Keby Brusel naozaj prestal posielať peniaze, počuli by sme nie výkriky o suverenite, ale náreky o diskriminácii. Lebo tí, čo sa najhlasnejšie bijú do hrude, často vedia veľmi presne, koľko miliónov im cez tú hru pretečie pomedzi prsty. A ich láska k Bruselu – hoci nenápadná – končí až tam, kde končia peniaze.

Slovenská suverenita sa dnes často nekričí pre obranu hodnot, ale pre obranu rozpočtu. A to nie je suverenita, to je dotovaná lož v národných farbách.

Čurillovci - Policajti v prvej línii boja s mafiou - Marek Vagovič