Ruskí zelení mužíci alebo aj Specnaz na Kryme a Donbase. Ruský minister obrany Sergej Šojgu a generál Valerij Gerasimov boli vojenskí architekti obsadenia Krymu prezidentom Putinom a následnej operácie na Donbase, mužici ako vyšití. Keď nezávislá Ukrajina cekla niečo o NATO a tak okamžite zasiahli Rusi a obsadil Krym a rozkrájali Ukrajinu. Lavrov: Rusko nikdy nezasahuje do vnútorných záležitosti cudzích štátov. Iba do všetkých kde si dodnes rusi myslia, že majú svoje sféry vplvu a nikto im do toho nebude kecať. Nazávisť podľa Ruska neexistuje!!
Uvidíme sa v dnešnej Afrike, kde majú urán a zlato. Najprv pošleme Putinovho kuchára Prigožin Wágnera, nech pripraví boršč a medzitým sa vyhovoríme dezinformáciami Kremľa na USA, že ich chceli obsadiť svetoví teroristi číslo jedna 🙂
Tak ich predbehneme!
Keď sa ruské sily úplne vyzbrojené, ale zbavené svojich insígnií ako mužíci zišli v marci 2014 na Krymskom polostrove, nezmocnili sa iba územia, ktoré Moskva považovala za historicky svoje: otvárajú tiež novú kapitolu v zložitom vzťahu, ktorý má korene v príbuzenstve a rozdiel, spoločná história a rozdielna politika.
Ruská Specnaz invázia na Krym a Donbas
Ruskí mužíkovia v zelenom, Specnaz na Kryme a Donbase
3 – Tento špecialista pripravuje prepad na severozápade Donbasu so smerovou protipechotnou mínou v štýle MON-50 „Claymore“. Jeho zbraňou je 9mm potlačená ostreľovačka Vintorez SVV. Cez svoj maskáčový overal Spekter S a taktickú vestu LBV nosí osobne vyrobený „oblek ghillie“; toto je založené na olivovozelenom plášti s kapucňou a rukávmi, s mnohými vonkajšími slučkami na pripevnenie prúžkov „scrim“. Jeho obuv je zjavne neregulačná a charakterizuje zemepisnú šírku kde pôsobia a poskytnutú Spetsnazu v teréne.
2 – Aj keď sa rýchlo „ukrajinizovalo“ s miestnymi obyvateľmi, keď Vostok („východ“) prvýkrát dorazil do Donecka v máji 2014, tvorili ho prevažne dobrovoľníci zo severného Kaukazu, veteráni z čečenských vojen. Tento novší regrút, vodič osobného dopravného prostriedku BTR 70, predstavuje dôkladne zmiešaný obraz: zauzlený šátek namiesto čiapky, nohavice vzoru Flóra ruskej armády s maskáčovým tričkom zakúpeným v obchode, taktická súprava M32 , pištoľ v puzdre PYa plus korálkový náramok a bežecké topánky.
1 – Pohraničné jednotky FSB hrali aktívnu úlohu pri zabezpečovaní a kontrole rusko-ukrajinských hraníc popri Donbase. Tento dôstojník, jeho stav je zrejmý z odznaku na jeho zelenom barete a zo skutočnosti, že má v puzdre s puzdrom aj pušku, obsadzuje kontrolný bod pozdĺž diaľnice E ‑ 50 na Donbas. Na sebe má preto minimálnu výbavu cez svoju staršiu kamuflážnu kombinézu „s amébami“; AK-74 s pripojeným granátometom GP-34 je však pripomienkou miestneho nárastu násilia, ktorý v susednom Rostove na Done zaznamenal prudký nárast vraždenia.
Aby to nebolo dosť zložité, Moskva experimentovala aj so žoldnierskymi jednotkami na Donbase. (Toto je popri mnohých jednotlivcoch bojujúcich v milíciách DNR a LNR skôr za peniaze než za presvedčenie.) V roku 2014 bola založená sila známa ako Wagnerova skupina (Grupa Vagnera) – aj keď súkromné vojenské spoločnosti v tom čase neboli legálne v Rusku, a bola nasadená na Donbas ako ďalšia sila jednak na posilnenie a podporu milícií, jednak na presadenie moskovskej moci nad nimi.
Spoločnosť, ktorej velí bývalý podplukovník Spetsnaz Dmitrij Utkin (volací znak „Wagner“), je registrovaná v Argentíne, aby obišla ruské zákony, ale svoje ústredie má v Molkine na základni 10. brigády Spetsnaz.
Tito Rusi si myslia, že nikdy nič nevyjde najavo ako pravda o ich nekonečných klamstvách do zbláznenia, už od čias Potemkinových dedín.
Klamstvo má Rus v krvi a DNA spolu s alkoholom 🙂
A hlavne NIKDY sa k ničomu nepriznať, NIKDY. Vždy všetko popierať, klamať, preto neakceptujú žiadne medzinárodné súdy a nikto ich nesmie žalovať za činnosť ruskej armády v cudzích krajinách! Dostávajú sice sankcie, ale celé OSN patrí iba Rusku! tam maju svojich FSB, KGB agentov zo všetkých krajin sveta a tak aj končia všetky závery OSN, navyše práve Rusi presadili to najhoršie v OSN, známe “právo veta”, ktoré im všetko umožni anulovať. Istota je istota 🙂
Accuse your enemy of that which you are guilty!
Samotný názov Ukrajina pramení zo slova „hranica“, napriek tomu sa môže právom nazývať srdcom a prameňom obyvateľov Ruska. Jeho hlavné mesto Kyjev, bolo politicky a kultúrne dominantné medzi ich mestskými štátmi predtým, ako ho v roku 1240 prepadli Mongoli. Počas rokov mongolskej nadvlády sa malé mesto Moskva a bezohľadne oportunistická dynastia Rurikov ktorá ju ovládala, začali zaujímať o Kyjev.
O Ukrajinu by sa malo viesť spory medzi pravoslávnym pižmom a katolíckymi Poliakmi a Litovcami, kým a nedostala pod vládu Ruska v roku 1654. Ukrajina čiastočne pravoslávna a čiastočne katolícka by v podstate zostala súčasťou ruskej ríše počas nasledujúcich troch a pol storočia, a to aj napriek pravidelným povstaniam a zverstvám, ako napríklad Holodomor, vynútené masové vyhladovanie, ktorým sovietsky diktátor Joseph Stalin zlomil ukrajinský odpor proti svojej vláde v 30. rokoch.
Počas druhej svetovej vojny Ukrajinci bojovali za ZSSR i proti nemeckým okupantom i proti nim, poslední proti sovietskí partizáni boli rozdrvení až v polovici 50. rokov. Nacionalizmus bol na Ukrajine znovu oživený v 80. rokoch, keď sa Sovietsky zväz rozpadol. 24. augusta 1991 sa krajina formálne vyhlásila za nezávislú, hoci dosiahnutie tohto cieľa v praxi bude trvať mesiace, kým sa krajina odpojí.
Referendum napriek tomu toto rozhodnutie ratifikovalo, pričom nezávislosť podporilo viac ako 90 percent voličov. Samotný Sovietsky zväz bol formálne rozpustený na konci roku 1991. Rovnako ako mnoho ďalších postsovietskych štátov, ktoré sa náhle dostali do štátnosti, Ukrajina trpela vážnymi hospodárskymi, sociálnymi a politickými výzvami. Inflácia prudko vzrástla a ekonomika sa zmenšila.
Napriek niekoľkým dramatickým prejavom ľudovej nespokojnosti s korupčnými vládami a ich prázdnymi sľubmi, najmä „oranžová revolúcia“ v rokoch 2004 – 2005 po zmanipulovaných voľbách, Ukrajina zostala upätá medzi nádejami na vybudovanie liberálnej, ekonomicky živej, európskej demokracie a realitou charakterizovanou systémovou korupciou, neúčinnosťou a hospodárskym úpadkom.
V roku 2013 urobil prezident Viktor Janukovyč významnú politickú chybu, keď prehodil návrh zmluvy s Európskou úniou. Rovnako ako toľko takzvaných „donecká mafia“ politikov z východu krajiny, aj Janukovyč hľadal záštitu a zisk od Putinovho potomka v Rusku. Moskva bola rozhodnutá, že Ukrajina zostane v ich sfére vplyvu, ale národný sentiment najmä na západe krajiny, si želal užšie väzby s Európskou úniou.
Keď Janukovyč pôvodne podporil dohodu o pridružení s EÚ v roku 2013, obrátil svoju politiku potom, čo Moskva dala jasne najavo svoje nepriateľstvo.
Protesty sa začali na hlavnom námestí nezávislosti v Kyjeve a počiatočné pokusy o ich rozohnanie iba podnietili opozíciu a priniesli ďalšie, ktoré sa pridali k vzburu.
Vláda sa niekoľkokrát pokúsila použiť silu na ukončenie takzvaných demonštrácií „Euromaidan“, avšak s kombináciou brutality a nedôslednosti, ktoré situáciu len zhoršili. Dňa 22. februára 2014, čeliac hrozbe obžaloby a keď sa okolo neho zrútila jeho vláda, utiekol Janukovyč do Ruska, zanechal po sebe 130 mŕtvych a krajinu, ktorá prehodnotila svoje miesto na svete.
Moskva, znepokojená vyhliadkou novej ukrajinskej vlády odhodlanej vymaniť sa spod svojho vplyvu, začala robiť svoje vlastné plány.
Zase tie známe sféry vplyvu o ktorých sme písali aj tu a nie nejakí Ukrajinskí fašisti a podoné klamstvá z hlavných správ maltezskeho rytiera
Situácia bola obzvlášť zložitá na Kryme, polostrove na južnom pobreží krajiny, na ktorom tiež stále pôsobila ruská čiernomorská flotila. Súčasťou Ruskej socialistickej federatívnej sovietskej republiky bola až do roku 1954, keď ju sovietsky vodca Nikita Chruščov (sám Ukrajinec) presunul na Ukrajinu. Väčšina jeho obyvateľov bola napriek tomu kultúrne ruská. V roku 1990 takmer všetci Ukrajinci hlasovali za nezávislosť od ZSSR, ale táto vyhliadka získala na Kryme omnoho vlažnejšie 56-percentné schválenie a odvtedy sa Krymčania cítili Kyjevom často zanedbávaní.
Kremeľ bol znepokojený tým, že kolaps Janukovyčovho režimu a vznik novej vlády, ktorá sa zjavne zaviazala k užším vzťahom so Západom, možno dokonca k členstvu v NATO ohrozili jeho strategické pozície na Kryme. Dohoda s Kyjevom z roku 1997 o založení Čiernomorskej flotily a až 25 000 vojakov na polostrove sa tiahla do roku 2042, ale aj tak bolo v Moskve veľa ľudí, ktorí neboli ochotní veriť tomu, čo považovali za nelegitímny a nacionalistický nový režim.
Okrem toho ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa toľko času v úrade tešil mimoriadne vysokému schváleniu, teraz sledoval pokles týchto čísel. Dobre vedel, že väčšina Rusov verila, že Krym je skutočne súčasťou ich vlastnej krajiny, nespravodlivo odovzdanej Ukrajine. Putin tiež očividne čoraz viac verí svojej vlastnej mytológii a snaží sa presadiť v dejinách ako človek, ktorý „znovu urobil Rusko veľkým“, zdá sa že sa všetky politické, vojenské a strategické záujmy zbližovali.
Rozhodovanie o Kryme sa odohrávalo v zákulisí a vo veľkej miere zahŕňalo iba hŕstku Putinových najbližších (a zvyčajne najviac jastrabích) dôverníkov. 20. februára 2014, dva dni pred tým, ako Janukovyč utiekol z krajiny, bolo prijaté rozhodnutie dobyť polostrov. Vremya cha, nultá hodina bola stanovená na 27. februára 2014.
Viac ako desatina vojenskej sily Ukrajiny, asi 22 000 príslušníkov armády, malo základňu na Kryme. Väčšinou však išlo o námorný personál a žiadny z nich nebol udržiavaný v obzvlášť vysokej pohotovosti. Okrem raketových síl námornej a pobrežnej obrany, ako aj brigády vzdušných síl a troch protilietadlových raketových plukov pôsobil iba jeden regulárny prápor armády a niekoľko námorných peších (námorných) jednotiek.
Zatiaľ čo títo poslední boli relatívne dobre vyškolení, všetci trpeli narušením a demoralizáciou spôsobenou rokmi nedostatočného financovania. Okrem toho tu boli tri brigády a dva prápory polovojenských vnútorných jednotiek podriadené ministerstvu vnútornej bezpečnosti (MVS) a prápor pohraničnej stráže.
Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.