Jaroslav Naď ako minister obrany daroval vojenský materiál Ukrajine. Nebolo to jeho súkromné rozhodnutie – išlo o rozhodnutie vlády v čase, keď sa desiatky krajín mobilizovali na pomoc napadnutému štátu. Bol to medzinárodný štandard, nie výstrelok. Ale dnes je z

Zmena ústavy sa nekoná, definícia muža a ženy sa odkladá na september – a vláda potrebuje kauzu. Nie hocijakú. Musí to byť niečo, čo zamestná médiá, rozhnevá davy a prehluší, že sa vlastne nič nerobí. A tak si to opäť

Naď je prenasledovaný za pomoc Ukrajine, zatiaľ čo Fico predáva zbrane tej istej Ukrajine za prachy. Slovenský štát už nie je len postkomunistický, je postlogický. Jaroslav Naď, bývalý minister obrany, ktorý zadarmo daroval zbrane Ukrajine, je dnes obľúbeným terčom „vlasteneckej

Akcia Jaroslav Naď v Kanade. Niektorí politici na Slovensku by si pokojne otvorili živnosť s názvom: “Trestné stíhania na objednávku”. Najnovšie na ich zozname: Jaroslav Naď. Nie, nesnaží sa o prevrat, nezakladá sektu, ani nevyváža zlato do Ugandy. Iba má

Bloky, vízie a iné zúfalstvá: Fico chce menej politických strán, lebo mu po tridsiatich rokoch dochádza dych. Človek, ktorý politiku dýcha už od čias, keď sa ešte volalo, že “život pôjde lepšie”, znovu objavil koleso. Tentoraz nie to na kombajne

Ficova politika na štyri svetové strany, keď oklameš tri, a tá štvrtá ťa už pozná. Robert Fico si osvojil stratégiu, ktorú nazval „politika na štyri svetové strany“. Znie to ako brilantný geopolitický plán, ale v praxi to vyzerá takto: Sľúbiš

Ľudová novela pre sociálne siete. Robert Fico, známy právnik na papieri a marketér v praxi, opäť ukázal, že politika nemusí riešiť problémy – stačí, že vyvolá dojem, že ich rieši. A tak sme sa dočkali novej „zásadnej“ zmeny: v ústave

Zrazu sa zo všetkých strán ozýva panika: vraj musíme zabetónovať do ústavy, že manželstvo je len medzi mužom a ženou. Vraj hrozí nebezpečenstvo! Ale aké? Kto presne dnes na Slovensku presadzuje tretie, štvrté alebo piate pohlavie? Kto ide silou-mocou meniť

Keď sa štát rozhodne zaplatiť z verejných peňazí novú verziu hymny, človek by čakal, že tá hudba bude patriť všetkým. Že spojí, nie rozdelí. Ale nie v tejto krajine. Tu totiž autor novej hymny – Oskar Rózsa – sám verejne

Ako je možné, že verejné urážky očkovaných ako „GMO kukurice“ neboli považované za nenávistný prejav, napríklad? Kde je zrazu tá citlivosť na dôstojnosť a ochranu občanov, ktorou sa tak často oháňajú mocní? V krajine, kde sa zakazujú knihy, maže kritika