Prípad Olson Mkultra dialkovo ovládaní otroci. Anti COVID-19

Hlavné správy zo sveta. WWG1WGA! The Great Awakening!

Poštár poslal alebo dátumovník: February 15, 2020
Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™

Prípad Frank Olson Mkultra, biologické zbrane, kybernetické mutácie a dialkovo ovládaní otroci. V skorých ranných hodinách 28. novembra 1953 sa Olson, bakteriológ a špecialista na biologické zbrane z Fort Detrick a nasadený na projekt “MKUltra” prostredníctvom “TSS”, vrhol po hlave z trinásteho poschodia hotela Statler a rozstrieskal sa na chodníku dole ako chrobák. V roku 1943 bol Olson civil. A ako civil bol takisto regrutovanie Írom Baldwinom, aby pracoval pre armádne laboratórium biologických zbraní v Camp Detrick. Baldwin bol Olsonovým rezortným poradcom na UW a úzko spolupracoval s armádou a Georgeom W. Merck na vybudovanie prísne tajného programu biologických zbraní pre Ameriku.
Po desiatich rokoch sa Olson stal hlavným bakteriológ armádnych laboratórií pre biologické zbrane (Army Biological Warfare Laboratories). Niekedy v priebehu týchto rokov sa stal aj zamestnancom CIA v TSS. Oficiálna správa o Olsonově smrti bola prinajmenšom vágne. CIA rodine odovzdala uzavretú rakvu, údajne z toho dôvodu, že mal rozdrásané hlavu. Lashbrook, treba pohreb navštívil, sa nikdy neobťažoval Olsonově rodine oznámiť, že tú noc, keď Olson prešiel oknom, bol vlastne na izbe. V rokoch 1950 až 1953 dochádzal Olson pravidelne do Anglicka, kde spolupracoval s britskými mikrobiológmi v Porton Down, ktorý sa nachádza blízko Salisbury vo Wiltshire, a ide o anglickú reálnu odpoveď na románovej predstavy o Frankensteinovo zámku. Tuzemskí imperiálne šialení vedci si tú hrali so svojimi najnovšími hračkami, ktoré po dozvukoch druhej svetovej vojny nadobudli ako vojnovú korisť z Tretej ríše. V tejto pokladnici hrôz bol oi. Tabun, sarin a soman; v tom čase išlo o nejsmrtelnější nervové plyny, ktoré človek poznal.

Keď tam s nimi Olson zdržiaval, stal sa svedkom britskej podoby toho, čo CIA nie úplne eufemisticky nazývala ako “terminálne experimenty”. Prinajmenšom v jednom prípade Briti zavraždili jedného zo svojich vojakov, nevedomého dobrovoľníka, ktorý si myslel, že sa zúčastňuje výskumu liečenie bežného prechladnutia. Podľa svedkov zomrel sa strašnú penou u úst a skrútený v agónii ako slimák posypaný soľou. Pokúšali sa totiž zistiť, koľko je nemeckého nervového plynu treba k zabitie človeka Olson ohlásil znepokojujúce pocity, ktoré v ňom toto divadlo zanechalo psychiatrovi dr. Williamovi Sargantovi, najlepšiemu odborníkovi na tomto poli v celom Anglicku od Porton Down až po Harley Street. Sargant samozrejme pôsobil pod patronátom britskej rozviedky a z výkonu svojej funkcie tajného agenta MI 6 hneď na mieste poctivo zhodnotil Olsona ako bezpečnostné riziko.

Niekedy v lete roku 1953 podnikol jednu zo svojich častých ciest do Nemecka. To, čo tam videl, ho zmenilo, na smrť ho to vydesilo a ľudia, ktorí ho poznali, hovorili, že to bol po návrate do Anglicka úplne iný človek. Nebol naďalej spôsobilý vykonávať svoju funkciu hlavného bakteriológ v programe MKUltra. Obrátil sa znovu na Sarganta a oznámil mu, že chce preč zo CIA. Sargant, vždy lojálny vojak impéria, okamžite oznámil Olsona svoje spojke v MI6.

Bolo už povedané, že od tej chvíle bol Olson chodiace mŕtvolou. Olson zjavne nebol diplomat, napriek tomu mu bol vydaný diplomatický pas už v apríli 1950. To mu dovoľovalo prenášať vačky nepodliehajúci colnej kontrole. Annie Jacobsenová pred časom vo svojej knihe Operation Paperclip nepriamo naznačila, že Olson naskrz využíval “lety do Frankfurtu, aby si autom odskočil do Camp King.”

 Lenže Olson konal podľa inštrukcií skoršieho ministra zdravie Tretej ríše, neslávne známeho Reichsgesundheitsführera dr. Kurta Blomeho. Za vojny bol Blome expertom na poli bakteriológie. Stále znova a dookola sa objavuje opakujúce sa téma, ktoré sa stalo akademicky ortodoxnej tradíciou MKUltra, totiž téma “lysergových snov”. Je dobre zdokumentované, že LSD bola v Camp King podávaná, diali sa tam však oveľa ohavnější a strašlivejšia veci a do impéria je importoval personál z Porton Down, Fort Detrick a Edgewood. Olson bol bakteriológ, šéf celého programu. Ak niekoho na tak vysokej úrovni a v tú dobu nadopovali v záujme CIA dávkou LSD, potom to musel byť Puharich, v týchto záležitostiach ich prvotriedny expert. Začiatkom roku 1953 bol Puharich “prevelený” potom, čo prezentoval v Pentagone svoj článok o jasnozrivosti v zastúpení inštitúcie s názvom “Essentia Research Associates”. Slúžil v hodnosti kapitána v armádnom chemickom centre v Edgewood v Marylande.

Edgewood Arsenal, súčasť skúšobného miesta Aberdeen, je jednou z najtajnejších vojenských základní v Amerike, a to už veľmi dlho. Vysoký plot tiahnuci sa okolo nevěstící nič dobré, ako tomu nasvedčuje hneď prvý dojem, uzatvára približne trinásť tisíc akrov. Je to ihrisko chemických jednotiek armády. Nachádza sa v odľahlej oblasti Chesapeake Bay asi dvadsať míľ od Baltimore a zhruba sedemdesiat míľ od Fort Detrick. Počas štyridsiatych a päťdesiatych rokov bol Edgewood v rámci operácie Paperclip destináciou pre vybranú zmes tých nejzlovolnějších šialených vedcov Ríše. Rad experimentov na ľuďoch v programe MKUltra sa odohrala práve tu pod vedením dr. Raya Treichlera, asistenta riaditeľa zdravotných laboratórií Edgewood a zamestnancov TSS. Alergológ dr. Harold Abramson, ktorý bol podľa zdravotných záznamov Olsonovým “terapeutom” v NYC, a ako sa ukázalo, aj jeho leteckým inštruktorom, pracoval tiež v Edgewood.

Ira Einhorn – nedávno usvedčený z vraždy Holly Maddux a ktorí si odpykávajú doživotie – trvá na tom, že Puharich, kedysi jeho mentor a dobrodinec, bol Gottliebův – čiže “mrzáčkův” – vykonávateľ a poskok, ktorý ordinoval halucinogény. Einhorn tiež vyhlásil, že Puharich bol až po krk namočený do lekcie, ktorú Olson dostal a za úsvitu skončila jeho “výletom”. Dokonca ani “Joint Intelligence Objectives Agency” (JIOA), poverená v rámci operácie Paperclip a Projektu 63 privedením všetkých národno socialistických vedcov do Ameriky za každú cenu, tam nedokázala dr. Kurta Blomeho dopraviť. Hollywood by pritom sotva dokázal vymyslieť lepšieho nacistického génia zla. Blome sa naozaj pred agentmi Alsos chvastal, že mal v úmysle doručiť Sovietom bubonický mor v duchu nariadení Heinricha Himmlera z roku 1943, ktorým plánoval ignorovať moratórium Adolfa Hitlera na biologické a chemické zbrane v Tretej ríši. Sovieti zabrali Blomeho laboratórium predtým, ako k tomu mohol prikročiť, čo bola jediná vec, ktorá ho zastavila.

Blome spolupracoval s Jednotkou 731 (Nana-san-iči buta), čo bol krycí názov pre Jednotku biologického a chemického výskumu Japonskej cisárskej armády počas 2. čínsko-japonskej vojny (1937-1945) a druhej svetovej vojny, na japonskom programe biologických zbraní, v rámci ktorého si Nemci a Japonci vymieňali informácie, vzorky a vybavenia prostredníctvom ponoriek, pričom posledný z nich vyplávala z Japonska dokonca ešte v máji 1945. Blomeho vlastný inštitút v Posen sa dizajnom v mnohom veľmi podobal zariadenia Jednotky 731 v Pingfangu v Mandžusku.

pokračovanie- Kauza Glomar biologické zbrane nacistov proti obyvateľstvu USA
——————————————————————-
Annie Jacobson: What Cold War CIA Interrogators Learned from the Nazis. The Daily Beast